Nevyčerpateľná téma

Raz večer na stretnutí dôchodcov (nepýtajte sa ma čo som tam robila ja ) ma istý pán, ktorý úž prekročil osemdesiatku a ktorého som vždy poznala ako plachú, ba dokonca chladnú skostnatenú osobu, vždy sa držal v ústraní, prekvapil ma žiadosťou, ktorú by som od neho nikdy nečakala.
"Môžem vás o niečo poprosiť?"
"Nech sa páči..."
"Ale nesúďte ma zle..."
"A prečo?"
"Dajte mi pusu."

Vo výzbroji tvrdosti a tvrdohlavosti sa vytvorila trhlina a z nej vyšla neudržateľná túžba po bozku. Nežné gesto. Mohla by som vyrozprávať stovky podobných príhod. Len neha dokáže rozlomiť škrupinu osamelosti, ktorá staršieho človeka často dusí. Starší človek inštinktívne hľadá dotyk ruky, ktorá mu prinesie priateľstvo a sympatiu, silnú účasť na jeho údele, na jeho problémoch, na jeho obavách a úzkostiach. Starší človek volá po pohľadení, po úsmeve, po láskavom pohľade.
Treba sa presvedčiť, že starší človek, hoci nepočuje, slabo vidí, hoci sa zdá, že nič nechápe, v skutočnosti predovšetkým rozumie jazyku, ktorý tvoria tisíce odtienkov nežnosti.
Pochmúrna tvár, potlačený úsmev, nezaujatý postoj, netrpezlivé gesto či znudené náhlenie dokážu v dni staršieho človeka zhasnúť aj jeho bdelé slnko.
Jedna žena, ktorá len pred niekoľkými dňami prišla na naše stretko sa mi zdôverila: "Tu sa cítim veľmi dobre, starajú sa o mňa, pomáhajú mi. Ale... chýba mi viac." Inými slovami mám všetko a nič iné.
Často sa sama seba pýtam, čo znamená to "viac". Je potrebné pri starostlivosti o starších dostať sa po úroveň lásky. Je to proste to "viac".
Osobne som presvedčená, že len toto "viac" zlepšuje kvalitu života. Hoci to viac sa nedá určiť raz a navždy, ale treba ho deň čo deň objavovať.

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu