Ak chceme načrieť do hĺpky, musíme sa spriateliť aj s paradoxmi. Napríklad s týmito:
Zabudnime na seba, aby sme sa našli.
Čakajme, aby sme došli.
Majme korene, aby sme šli.
Buďme ticho, aby sme niečo povedali.
Zíďme do hĺbky, aby sme našli výšiny.
Zabúdajme, aby sme sa naučili.
Vyhľadajme samotu, aby sme vytvorili spoločenstvo.
Znížme sa, aby sme boli veľkí.
(Alessandro Pronzato)

Duchovný éter je vystavaný z miliard posolstiev, ktoré sa snažia obrať človeka o neho samého. Ísť k sebe je predpokladom budovania vlastnej slobody a vlastnej identity. Načúvať samým sebe teda znamená postaviť most, súzvuk medzi vlastným vnútrom a minulosťou, ktorá splodila cestu ľudskej bytosti. Staré príslovie hovorí: "Keď nevieš kam ideš, obráť sa, aby si videl odkiaľ prichádzaš." Iba cesta rozoznania a budovania vlastnej identity umožňuje autentický proces oslobodenia.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
xelylin  16. 5. 2008 08:58
pekny vyrok a je to zaujimave
Napíš svoj komentár