Sme zázrak, pochádzame zo zázraku a sme tu preto, aby sme zázraky robili (Luiggi Santucci)

Deti majú radi senzácie a dokážu sa na ne pozerať do nekonečna. Predvediete im nejaký trik s kartami a oni vám stále opakujú: „Urob to znova.“ alebo „Urob to ešte raz.“
A dospievajúce deti i deti v reprodukčnom a treťom veku sú im často podobné... Problém je ale v tom, že takéto „deti“ sa už z malými trikmi neuspokoja. Túžia po väčších zázrakoch. Dokonca sa stretávam s ľuďmi, ktorí túžia po zázrakoch za každú cenu. Je mi smutno, že ich viera sa zakladá viac na zázrakoch ako na Božom slove. Nepochopili, že zázraky vyvoláva viera a nie naopak.
A potom sú tu ešte takí, ktorí na zázraky vôbec neveria, hoci sa im dejú priamo pred očami.
Nie je vari už samotný svet zázrakom? Slnko, ktoré vychádza a zapadá? Malé semienko, ktoré vyrastie na mohutný strom? Dieťa, ktoré sa smeje i plače.
Každý človek tak trochu túži po zázrakoch, pretože zázrak je rozprávkovým opojením detstva, ktoré sa vracia, aby nás ohúrilo. Je odplatou prvej neškodnej múdrosti tej prefíkanej múdrosti neskoršieho staršieho veku.
Sme zázrak, pochádzame zo zázraku a sme tu preto, aby sme zázraky robili (Luiggi Santucci)
Ako máme robiť zázraky, keď nemáme magickú moc, zázračný prsteň, ani podobné rozprávkové predmety? Máme o veľa viac! Máme srdce, ktoré môže každodenne uskutočňovať zázraky dôslednosti, vernosti, súcitnosti, ušľachtilosti, čestnosti...

 Úvaha

9 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu