On rozprával, rozprával a rozprával a ja som "prestrihla drôt". Rozprával dlho a moje myšlienky odplávali na iný ostrov. Je to zahanbujúce, ale spáchala som tento zločin. Z rozhovoru sa stal prázdny rituál. Neprítomná ja, potom už aj on, obaja roztržití, obaja mlčiaci...
Škrupina ešte nie je orech, ale bez škrupiny orech nemôže existovať. Vonkajšie ešte nie je vnútorné, ale bez vonkajšieho, hrozí, že mi unikne to vnútorné. A na to som mala myslieť skôr...
Problém nastal v tom, že moja momentálna trasa je vybitá a vydláždená otupenosťou. Sto ľudí, čaká na gesto pravého priateľstva a ja nikdy neviem uhádnuť správnu stranu. Kráčam si stále rovno. Stále roztržitá. Ustavične zaujatá, veľmi zaujatá "dôležitými vecami." Stále s prekliatou značkou: "Mňa sa to netýka." Ponorila som sa do svojích starostí a jeho slová mi unikali. Ohniská infekcie naštrbili aj toto priateľstvo...
Nemá zmysel sa obhajovať... Treba si priznať chybu! Nejdem si robiť ilúzie, priateľstvo neobstojí ak v ňom budú iba kamene. Bez malty a cementu múry nepostavím, možno len nejakú ohradu. Dom nebude stáť ak chýbajú základy, a základy ešte nie sú domom. Priatelia sú predsa dôležitejší ako moje problémy a starosti!Priateľstvo je pilníkom, ktorý obrusuje egoizmus, zabraňuje rozdeleniu, podnecuje dobrú vôľu, dáva silu k náprave, okresáva hrebienok pýche.
ak píšeš o markovi tak sa ani nečudujem, že ti myšlienky odplávali. ja aj keď ho počúvam neviem o čom hovorí. ...jeho musíš chápať.
počul som čo sa ti stalo, takže si myslím, že sa zbytočne obviňuješ, tvoje problémy sú ozaj vážne a ja na tvojom mieste by som bol asi rovnako nesústredený. viem, že som ti prijal všetko zlé, ale ver mi prosím že som nechcel, aby to zašlo až takto ďaleko.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.