Dnes som staré príslovie: "Posledné steblo slamy zlomí ťave chrbát", počula v podobnej ešte malebnejšej forme: "Stonásobné nič zabije aj somára."
Som presvedčená, že na tom niečo bude...
Poznám ľudí, pri ktorých mám v každom momente obavy, že sa pod ťarchou "posledného stebla slamy", pod váhou stého alebo tisíceho "nič" zlomia a rozbijú na kusy.
Teraz nemám na mysli školské alebo domáce bremená. Človek sa hrbí pre niečo iné...
Niečo iné mu bráni, aby sa vystrel.
Sú ľudia, ktorým sa nesúcitne naloží na chrbát nadmerný náklad. Sú ním explózie hnevu, nezmyselné očakávania, nedostatok pozornosti, nezáujem, ponižovanie, sťažnosti, odriekanie, odsúvanie na bok, prehliadanie, hrubosť a dokonca vulgárne slová.
Často zabúdame, že aj tá "ťava" či "somár" má svoje potreby. Potrebuje si oddýchnuť, uhasiť smäd, nazbierať sily z vľúdneho slova, jemného gesta, úsmevu, omrvinky nežnosti, pokojného rozhovoru.
Ale, nič...
Ďalej nakladáme na daného človeka jedno "steblo slamy" za druhým. "Nič" za "ničím", aby niesol naše steblá a nedostal za to nič.
Až sa jedného dňa, bez varovania zlomí...
A je strašné ak si to uvedomíme až keď už nevládze, keď zhasne...
Prepáčte mi, že len kladiem...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
10. 5.mája 2009 20:23
pekné,zaujímavé velmi, fakt
Napíš svoj komentár