Útechu potrebujeme vtedy, keď sa nachádzame v dramatickej situácii, keď bolesť klope na naše dvere ( v niektorých prípadoch dokonca vyvalí dvere a vstupuje násilne...)
Útecha slúži nádeji. Z nej vyplýva jemnocit, nežnosť, schopnosť vzbudiť dôveru, vrátiť do vzpriamenej polohy človeka potácajúceho sa pod údermi, ktoré dostáva.
Človek so zachmúrenou tvárou, chladným postojom, ústami plnými prázdnych fráz a vzdychov nie je nositeľom nádeje!
Útecha by mala byť taktná a ohľaduplná prítomnosť. Je skôr tichom ako slovami. Prelomuje izolovanosť a „približuje“ sa k trpiacemu priateľovi. Je ťažké pustiť sa do umenia útechy ak sa nevyzbrojíme aspoň úsmevom a trochou ľudského tepla.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mirec21
22. 2.febuára 2009 07:34
a ty potrebujes momentalne utechu? alebo si nositelom nadeje?
2
útecha je fajn.... ale myslím, že moc nepomôže tomu človeku, ktorý to vníma v tej chvíli sklamanosti inak ako ty... ty máš na to iný pohľad, ale on keď niečo stratil a vie, že už je nenávratne preč, má tak isto iný... a tak potom útecha v takomto prípade môže byť otrava ako nádej...nie?
Napíš svoj komentár