Place, ziali, ide ho roztrhnut od bezmocnosti. Vidi to niekto? Kde pride, tam siri len usmev a bezstarostnost. Co sa deje vo vnutri, si nikto nevie predstavit. Tolko casu preslo, no v nom to stale dusi, kvasi.. Sedi, bez slov, vo vnutri reze, dusi. Kto mu pomoze? Zbytocna otazka, tu nikto nemoze, a ten co by mohol nechce ani keby o tom vedel. Sedi a pozera, do poznamok ktore vsak nevnima. Pred ocami sa mihaju slova, vety, hlasy... Dost! Staci! uz to nevydrzi... Skocil na nohy, rychlymi krokmi vystupi z dveri, vyjde von do tmy a samoty. Mesiac a hviezdy vidia co sa deje, preskoci branku a bezi.. bezi ulicou... prazdnou ako miesto v srdci po nej... tmavou a chladnou ako zivot bez nej. Bezi, preskakuje vetvy, seka vzduch rukami, usta schnu nohy slabnu, on len bezi.. ale kam? ano uz vie.. most ... uz je skoro tam... branky domov sa mihaju, svetla v oknach, spokojne rodinky, spiace deti... co vlastne robi? uz nechce, prec , von z hlavy, tie myslienky obrazy... zastavil dycha, hrdlo reze. vykryk vysiel z jeho ust... zacul aj odpoved - dalsie nocne psi... vytiahol camelku, pripalil si.. vdychol posledny krat tak silno az sa muzatocila hlava. Pozrel na mesiac... a skocil.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
vevenka  11. 5. 2008 11:19
uf...
Napíš svoj komentár