Hysterie, telepatie! alebo Skurvený viacnásobný LMR

Nedeľa 8. februára 2009, 00:24

Ok, serte na mňa, kúpil som si fľašu rumu, a až na dve-tri poldeci, čo som ponúkol intrákových susedov, ju dnes pijem sám. Sadol som si pred noutbúčik, pustil svoje vlastné originálne Best of Elán (Nepindať! Vraždím!)... a hľadím striedavo na facebook.com, birdz.sk, lost.cz a búhví, čo ešte.

Oproti mne, tam, kde obyčajne býva stena s autogramiádovým plagátom z CHINASKI SPACE TOUR, dnes sedí akýsi vychechtný chlapík. Odhadujem, že príčinou jeho nepríčetnej veselosti je tá priesvitná fľaša, čo má pred sebou, ale nie je to rum, ten mám bezpečne pri sebe. Poloplný, či poloprázdny?

„Zabudol si otvoriť okno!“ oznamuje, tak otváram. „Zas si bol dneska dokonalý?“
„Já bych ti na to něco řekl,“ hovorím. „Ja som Podpísaný Anonym. Každý deň niečo zistím.“ Pokrčil som pleciami. „Bohužiaľ, občas niečo o sebe.“
„Kde budeš spať?“
„Mám tri voľné postele, to si kurva dovoľ! Ale ešte ma to ťahá do Babky.“
„Vyser na to! Tak bol si dokonalý, či nie?“
„Neviem, či dokonalý. Bezchybný určite!“
Chlapík sa uškrnul. „Mal by si prestať furt počúvať ten Elán. Stúpa ti to do hlavy.“
Prikývol som. „Já už jinej nebudu.“

Ulial som si toho rumu a zaváhal. „Tú svetlú potvoru si stiahol sám?“
„Hej. Síce bol tu taký jeden bradatý, čo vyzeral na totálny absťák-záchvat, tak som ho ponúkol, ale ináč hej.“
Ulial som aj jemu. Vypili sme.

„Tak povieš mi, čo sa stalo?“ provokoval.
„No čo, sakra! Nezvládol som to. Bol viacnásobný LMR. Vykurvenec! Nedal som ho.“
„Zasvietil si svetlá a skontroloval maily?“
„Hej, vždy! Asi päťkrát. Už mi to bolo trápne, doriti, piatykrát čekovať centrum!“
„Tak to bolo dačo špeciálne!“
„Díky za podporu.“
„Neboj sa, to chce len tréning!“
„Iste. Len keď každý pokus bude končiť fľašou rumu, tak sa úspechu možno ani nedožijem!“
„Vybral si si zlý exemplár!“
„Ja nie. To ona si vyberala!“

Znova som rozlial.
„Aspoň výhovorky mala originálne?“ vyzvedal ďalej.
„Veľkolepá antická tragika! Možno som tomu aj uveril, čo ja viem?“
Chlapík sa znova rozrehotal. „No to by si si dal, kamarát!“
„To by som si dal,“ uznal som. „Čo už, na niečo zomrieť musím. A ak v posteli, tak pri sexe!“
„Takže dnes si mal hnusne veľké šťastie, že jo.“

Zaštrngotali a vypili sme.
„Mimochodom, nechápem, čo ťa tak zobralo,“ povedal. „Máš s tým bohaté skúsenosti.“
Pokrútil som hlavou. „Dnes ale nebudem vyspevovať do noci „Kurvo zkurvená!“ . Bola to len obyčajná schizofrénia. Hysterie, telepatie.“
„A nákazlivá.“
„Čiastočne.“

Zas som porozlieval. Chcel som zabúkať namiesto chlapovho „ďakujem“, ale odpustil som si to. „A tie jej slzy, tak to už som sa roztopil totálne.“
Uznanlivo prikyvoval. „To nie si sám. To by zničilo viacerých. Naraz.“
„Nedalo sa svietiť, skutočne,“ ospravedlňoval som.
„Ja ti nič nevyčítam.“
„Koľko promile môžem mať v krvi po pol fľaši rumu?“ nadškrtol som.
„Netuším. Aj dosť, hlavne keď si mal predtým víno a jedného Gambrinusa.“
Podozrievavo som naňho pozrel. „Odkedy tu sedíš?“
„Prevelili ma len pred chvíľou. Dnes si už aspoň dvanásty. Ale ku cti ti slúži, že ponúkaš chlastom ty mňa. Obyčajne je to naopak.“ A znova sa zachechtal.

Opäť som porozlieval kolo, nespúšťajúc z neho oči.
„Ty počuj! Nebudeš ty taký ten s krídlami? Že Michale, kurva se neříká?“
„Ja neviem,“ zvraštil ksicht. „Mám pocit, že už dokážem byť všetkým.“
„Rozdávať priateľské rady máš v náplni práce?“
„Tak trochu. Ale už by som mal ísť do dôchodku.“

Čiastočne som sa vyľakal.
„Nemusíš sa báť,“ začal ma upokojovať. „Z toho sa vyspíš! Mohol by som sa zastaviť ráno, ale ty to nebudeš potrebovať. Poslal by si ma doriti s tým, že sa sám rozhodneš, čomu budeš veriť. Či budeš veriť tej dnešnej veľkolepej antickej slzavej tragike, alebo nie. Som tu vlastne zbytočný.“

Chlapík vstal.
„Vychlastal si mi pol fľaše rumu!“ vytkol som mu.
„Si si istý?“ uškrnul sa. Fľaša bola takmer prázdna. Zakrútila sa mi hlava. Siahol som po mobile.
„Chceš radu? Vykašli sa na to.“
Obaja sme vedeli, že neposlúchnem.
„Ja za to vážne nemôžem!“ povedal som ospravedlňujúco.
Prikývol. „Schizofrénia fakt môže byť nákazlivá. Rozhodni sa, či bude osudná.“
„Od zajtra nepijem.“
„Áno, a nefilozofuješ a nehráš a nebeháš za babami! Neexistuješ!“
„Zavri hubu.“

Napísal som rozpačitú ďakovnú SMS, rozlial som tú poslednú trošku rumu, ale vypiť som to musel sám. Namiesto toho vychechtaného človeka tam znova bola stena s autogramiádovým plagátom.

A ráno ma nebolela hlava.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu