Píše sa deň 10. júla a ja prichádzam na inkriminované miesto, kde by mi mali nejakým spôsobom dostať do hlavy všetky tie vedomosti. Po príchode do triedy (medzitým po rýchlej obhliadke členov mojej triedy a rýchlom zhodnotení každej osoby) sa začala úvodná hodina. Po krátkom príhovore inštruktora bolo hneď všetkým jasné, že lepšie sme si vybrať ani nemohli.
Náš inštruktor, niečo cez 30 ročný chlapík s dobrým humorom (aj keď z väčšej časti vulgárnym, no o to väčšia sranda nám prisľúbil viac-menej bezproblémový priebeh celého kurzu. (Óó, aká naivita v nás bola, že sme tomu aj verili Odznelo ešte zopár vtipov a ani sami sme nevedeli, ako sme stihli popísať 5 strán poznámok.
Takto to prebiehalo asi 2 týždne, vždy 2 dni v týždni. Pomaly sme sa spoznávali, vtipkovali, smiali sa na vskutku "logických" odpovediach na otázky, kto má/nemá a prečo v danom prípade prednosť na križovatke, či otázkach ohľadom výbavy vozidla, v horšom prípade o spôsobe prehovárania policajtov pri riešení priestupkov.
Myslím, že postačí na ilustráciu výrok: "Nakreslíme si pinušku, ale bez chĺpkov " - Rozumej: značka hlavnej cesty
Neubehli ani len 2 týždne, a už sme sedeli v čudnej imitácii predného miesta vodiča, medzi odborníkmi zvanom trenažér. Prišiel čas aby sme ukázali svoje bohaté teoretické znalosti aj v praxi. Prvé spoznávanie sa s ovládacími prvkami vozidla radšej nebudem rozoberať, napokon, každý raz začínal. . Postupne sa sme sa však všetci po viacerých pokusoch o rozjazd, či zastavenie dostali "do toho", takže posledný trenažér sa niesol asi v duchu 130 km/h cez mesto, cez trávu a podobne.
Po týchto troch hodinách sme už boli všetci pripravení na prvú ozajstnú jazdu autom, ktorá nás onedlho čakala. Ale to sme si iba mysleli...
(pokračovanie onedlho)
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
idea
9. 11.novembra 2008 18:06
ja ako čerstvá držiteľka vodičáku sa veľmi teší na pokračovanie
Napíš svoj komentár