Dojemný príbeh mačky

Pravdivý príbeh mojej mačky , písané z jej pohľadu .
Narodila som sa asi v septembri. Som celá čierna. Mám 5 súrodencov, no som z nich najmenšia, posledná z vrhu. Tam, kde som sa narodila boli deti. Hádzali si ma z jedného balkóna na druhý. V jeden deň moji súrodenci sedeli na strome oproti môjmu rodisku, tam na druhej strane cesty. Rozbehla som sa za nimi, na strede cesty ma niečo osvietilo. Bolo to auto. Zastala som a pozerala, čo sa stane. Zrazu som len pocítila, ako ma niekto chytil a dal si ma pod bundu. Mraučala som, lebo som si mylsela, že ma chce udusiť, no neskôr ma z pod bundy vybralo jedno dievča a položilo ma na botník do košíka pri ich dome. Zrazu sa tam zišla celá jej rodinka a rozprávali všelijaké mená. Niekto potom povedal "bude to Lilly!" a odvtedy ma tak všetci volali. Užívala som si život a mala som aj dve kamarátky. Volali sa Nelly, to bol psík, a Penelopa, to bola korytnačka. Rada som vyskakovala zpoza kríku na bežiacu Nelly.
V jeden nádherný slnečný deň som sa prechádzala po záhrade, no zrazu mi Nelly nechcene, ale veľmi silno stúpila na chrbátik. V tej chvíli som ochrnula na celú zadnú časť svojho tela. Moje paničky so mnou rýchlo utekali k veterinárovi., ktorý povedal "neviem či sa z toho dostane, je to tak 50 na 50" . Veľmi som sa potom snažila vstať, no nešlo mi to. Bola som vtedy dnu v dome asi dva dni. Vtedy som začala už hádzať chvostíkom. Už bolo dobre. O necelé tri dni som sa už postavila na nôžky, síce som jednu nožičku za sebou len ťahala. Bolo to tak asi tri mesiace a potom sa aj moja nožička spamätala a začala sa hýbať aj ona. Bola som vtedy zdravá mačička plná života. Onedlho sa mi ale zapálilo jedno očko, no rýchlo som sa z toho vyzdravela.
Ani sa nikto nenazdal a už som dospela a dostala som svoju prvú ruju. Jasné, že som otehotnela. Prišiel deň pôrodu a ja som volala silným mraučaním svoje paničky do záhradného domčeku, kde bol vlatne zvierací domček. Začala som rodiť. Tlačila som silno a zrazu zo mňa vykukla malá čierna hlavička, no ani chvílku netrvalo a bola zase naspäť. Tlačila som celý deň. Na druhý deň ma zobrali do neďalekého mesta ku veterinárovi. Pozreli sa na moje mačiatka cez ultrazvuk a usúdili, že rýchlo potrebujem cisársky rez. Moje paničky volali všade možne, no nikto nerobil cisarák pre mačky. No predsa sa podarilo niekoho nájsť. Bola to malá poliklinika v Smižanoch. Rýchlo ma zoperovali, tak ako sa patrí a aj ma hneď vysterilizovali. Pri cisárskom reze mi bohužiaľ umreli dve z štyroch mačiatok. Tie, ktoré ostali dostali meno Mikky a King. King si rýchlo našiel domov a Mikky ostal so mnou. Boli sme ako dve pumy, celé čierne. Mikkyho som naučila chytať myši, lebo to bola moja veľká záľuba. Chytila som myš a nechala som ju pred dverami, aby som sa pochválila.

Prišiel deň, keď Mikky od nás odišiel. Asi išiel na vandrovku a už sa nevrátil.
Ja som rástla a rástla, no stále som vyzerala ako mačiatko, lebo som bola trpazlíčieho vzrastu. Moje paničky ma naučili pár povelov a to boli sadni, popros, miesto, ku mne, aport a otočku.
Nanešťastie, prišiel ďalší problém. Tvorili sa mi hrudky v črevách. Skoro ma operovali. Veterinár mi dal preháňadlo a povedal, že mi majú dávať niečo mastné. Preháňadlo som stále vyzvracala, tak mi ho prestali dávať. Dávali mi rovno olej. Kúpili mi aj kvapky Gutalax. Potom som už pocítila, že chcem kakať. Tlačila som, ale zaseklo sa mi to presne pred otvorom. Našťastie ma jeden ujo stlačil a rýchlo to šlo von. Odvtedy som kakala dobre bezproblémov.
Stále som nosila obojok s zvončekom a tak ma všetci podľa toho poznali.
Potom sa dlho nič nestalo, len som si žila ako normálna mačička. Keď som ale prebehovala cez cestu, lebo som chcela chytiť ďalšiu myš, som pocítila silné buchnutie. A potom nič. Bolo mi dobre, chodila som zľahka. Stal sa zo mňa anjelik. Odvtedy si žijem v nebíčku a pozerám sa na svoje páničky a na to ako pomáhajú zvieratkám.
Všetkých tam dole pozdravujem a zapamätajte si, bola, som aj vždy budem tom najlepšiou aj najmúdrejšiou mačičkou na svete!!


Lilly umrela vo veku 2 roky. Pochovali sme ju dôstojne. Ak máte nejaké dotazy alebo sa niečo chcete opýtať, píšte do komentov alebo najlepšie na email listiakovan@gmail.com.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu