Uvedomila som si, že často začínam odznova. So skúsenosťami, ale bez kontinuity. Je v tom určitý vzorec. Na začiatku býva frustrácia a túžba. Túžba je čoraz silnejšia, pnutie frustrácie takisto, až sa energia nazbiera a ja konám. Presúvam sa, mením prostredia, mením stav, mením ľudí okolo. Vždy objavím niečo krásne, čo stojí za to. Často objavím aj niečo škaredé, čo až tak vidieť nechcem. Naposledy pred pár rokmi to bola príchuť trýznivej samoty. Doslova na púšti som začínala budovať svoj pieskový hrad. Vybudovala som celkom pekný piesočný dom s pracovnou miestnosťou na priedomí, od ktorej malo adresu veľa pacientov. Dovnútra do obývačky sa dostalo aj pár nových priateľov.
Nažívala som si v ňom pohodlne, pomaly som dosahovala stále hlbšie poznanie o duši a ľudských nuansách. Taktiež sa mi zdokonaľovalo terapeutické umenie. Keď si predstavím vlastné začiatky, tá neistota začiatočníka. Na začiatku som bola v roli terapeutky viac úzkostná ako pacient, snaha zamaskovať to bola otázna Ale zvládli to so mnou, ja s nimi a som za nich rada. Veľa som sa od pacientov ľudsky naučila. Občas si otvorím zoznam ľudí, s ktorými som kedy pracovala. Prechádzam si ich mená a na tvári sa mi lúdi úsmev. Vďaka našim interakciám sme zlepšili svet, vytvorili niečo pekné – zažili autentický kontakt – a znížili obranné valy. Môžu žiť plnšie a slobodnejšie sami so sebou. Veľmi ma to teší, je to ako výhrevná deka na srdci, ktorú si môžete nastaviť na akúkoľvek intenzitu, závisí len od hĺbky spomienok a vzťahu, ktorý ste vybudovali. Budú mi chýbať.
Zároveň sa budem lopotiť opäť na novom mieste. Už nebudem sama, po mojom boku bude muž. Malý Princ sa stáva Veľkým Princom každým jeho ďalším rozhodnutím. Spolu budeme držať za ruky najmenšieho Princa, ktorý príde na svet už túto zimu. Cítim, že spolu zvládneme prechod do ďalšej kapitoly a mne sa uľahčí životná cesta, po ktorej kráčam. Nebude taká ťaživá, lebo dva sú viac ako jedna.
Každý nový začiatok však znamená vzdať sa niečoho, čo bolo. Ukončovať. Púšťať.
Púšťať znamená pozerať sa
ako ti nohy objíma morská voda
zrnká piesku pomaly miznú
koža stáva sa hebkou
nechráni ju teplo
hmota
koža dýcha
ty strácaš
topíš sa v teple
prázdno ťa hreje
prehrieva dieru v tebe
cítiš teplo
skurvené lúčenie
odchádza
niečo odchádza
*
Prišla za mnou, kamoška-nekamoška, stará známa, bolesť. Bolesť zo straty. Z konca. Dovoľujem si ju cítiť, nechávam ju prechádzať, dýcham. Tým stávam sa pravou. Nepotláčam ju ako kedysi, keď som ešte nedýchala zhlboka. Viem, že toto melancholické blues prehrmí, a ja sa vynorím do života, ktorý prinesie nové krásy a strasti.
Nové je fajn. Dovoľuje sa diviť svetu, otvára naširoko zreničky a núti vetrať zatuchliny.
A niekedy i doslova, hlavne keď odchádzate zo štátnej nemocnice
*
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
burn
24. 10.októbra 2019 10:34
Odchod zo statnej nemocnice zatial len ticho zavidim a prajem vela stastia v buducnosti. Po kazdej stranke!
3
Prišla som sem nazrieť trochu do tvojho sveta a popri tom som veľmi pookriala. Už dlhšie sa mi to nestalo, takže ďakujem.
Držím päste, nech lúčenie nie je veľmi ťaživé a nech sa na novom mieste začneš cítiť čo najskôr ako doma. Hlavne ti prajem, nech si nájdeš nejakú blízku dušu či dve, nech môžeš zdieľať. Aj to krásne, aj to ťažšie.
A! trošku si dupni a vytvor kúsok vlastného sveta aj u vás doma : )
Držím päste, nech lúčenie nie je veľmi ťaživé a nech sa na novom mieste začneš cítiť čo najskôr ako doma. Hlavne ti prajem, nech si nájdeš nejakú blízku dušu či dve, nech môžeš zdieľať. Aj to krásne, aj to ťažšie.
A! trošku si dupni a vytvor kúsok vlastného sveta aj u vás doma : )
4
Odchod zo štátnej nemocnice na materskú tiež poznám a bola to úľava Ale je fakt, že som popritom robila aj v ambulancii a nebolo príjemné lúčiť sa s pacientmi štýlom "Jste už třetí moje lékařka za poslední 2 roky, která odchází na mateřskou". Ale som rada, že konečne aspoň na chvíľu nemusím riešiť cudzie životy. Prajem ti, nech ti všetko dobre dopadne a materstvo je pre teba naplnením
5
@piotra Ďakujem za slová, ktoré trafili do čierneho Pjo, ako vždy ^^
hah, vytvorenie nábytkového vlastného sveta je do budúcna veru úplná nutnosť, už to možno chápe aj R., keďže ja nemám nič proti jeho potenciálne novému ale zbytočnému cestnému bicyklu
@peculiar Ahoj, ďakujem za komentár, verím že to tak bude btw som vášnivá čitateľka tvojich blogov, vždy som zdielala s tebou vnútorne tvoje riadky tá kontinuita a to že pridávaš, je super ...na birdzi sa tvorí komunita mamičiek na materskej, kto by to bol povedal
hah, vytvorenie nábytkového vlastného sveta je do budúcna veru úplná nutnosť, už to možno chápe aj R., keďže ja nemám nič proti jeho potenciálne novému ale zbytočnému cestnému bicyklu
@peculiar Ahoj, ďakujem za komentár, verím že to tak bude btw som vášnivá čitateľka tvojich blogov, vždy som zdielala s tebou vnútorne tvoje riadky tá kontinuita a to že pridávaš, je super ...na birdzi sa tvorí komunita mamičiek na materskej, kto by to bol povedal
Napíš svoj komentár