pod náporom najhrubšej vrstvy
omietka začne tvoriť pukliny
... keď zmiešaš dokopy všetky farby dúhy
vznikajú antra.citové splodiny
autenticita sveta
spí sladká
ako vretenica
v hibernácii svojho getta
Zamotaná spleťou i sneťou ciest
z budúcnosti do minulosti
priamky absurdnosti
Blúdim v nej, stratená
svieti mi petrolej, na ramene korela
jediný strážca uhlíkového /ne/tvora
Chodbami vrhajú tiene úškľabky
keď odkrývaš ľudské slabosti
úškľabky vedomia pravdy
smiech je nositeľom bolesti
Odkryté pulzujúce rany
Ťažoba stúpa
valia sa balvany
Dýcha sa ťažko
Podaj mi kyslík, prosím.
Alebo radšej
vytrhni z hrude aortu
Priši ju mne
Dokáž, že vieš nielen obrazne
preliať život do mojej hrude
*
Svet je dnes biely
máš zvláštne chvenie
duchovia vzdávajú hold kráse
nesmrteľnosti
bez nasladlej pachute
...vločky na priedomí
olizujú torzo
mŕtvej líšky
z diaľky začneš počuť
kvíliť banshee
*
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
piotra
15. 12.decembra 2014 23:56
posledné dva verše sú úplne mrazivé (a nie je to tým snehom)
2
@1 no hej, ale tá gramatická štruktúra...
(sa vyjadrím aj k zvyšku, dočkaj času... veď vieš, ako dlho mi môže trvať produkcia takéhoto komentáru )
(sa vyjadrím aj k zvyšku, dočkaj času... veď vieš, ako dlho mi môže trvať produkcia takéhoto komentáru )
Napíš svoj komentár