no... je to šit, do istej miery... máš tam podľa mňa príliš veľa heterogénnych obrazov a báseň tak nedrží pokope... najmä problematický je priestor, ktorý by (asi, dedukované na základe toho, ako sa jednotlivé metafory k nemu viažu) mal byť skôr jednotiaci... lenže raz je to okno, z ktorého sa dívaš von, potom zrkadlo, posteľ (resp predstavu postele vytvára slovo "zababušená"), kúpeľňa... možno keby to bolo užšie zamerané (nie, dokonca ani na kúpeľňu s oknom do sveta mi to akosi nesedí a okrem toho, kúpeľne zriedka majú veľké okná), alebo na druhej strane, možno by si mohla skúsiť práve rozšíriť výraz, napr. zababušená v deke stojím v kúpeľni pred zrkadlom (to nie je samozrejme verš, lebo je to trápne, ale na ilustráciu, aby bolo aspoň trocha jasné, čo tým myslím), minimalizmus ti síce sekne, ale treba aj experimentovať trocha
a mimochodom... "prizma závoja"? naozaj? to je na teba nevídaný gýč...
celkovo to pôsobí ako nevydarená (z vyššie uvedených dôvodov) psychohygiena, mám pocit, že by to potrebovalo ešte trocha anestézy
@blackrisq : ) vystihol si to, aj s anestézou. niekedy cítim viac a intenzívnejšie, ako premýšľam a nechce sa mi odležať veci, len ich vychrlím a neriešim.
samozrejme, že je to potrebná psychohygiena... vlastne tiež neviem, prečo sa sťažujem... ak budeš niekedy dávať dokopy zbierku, aj túto báseň uvidíš s odstupom a keď sa ti už teraz nezdá dobrá, tak potom ju buď zahodíš alebo prepíšeš, takže môj komentár vzhľadom na koreláciu tvojej budúcej zbierky a tejto básne je absolútne irelevantný
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
(a moje komentáre stále o niečo menej vecné)