Porsche a chliev

Vonku škrípe štrk, za hotelom práve parkuje drahé Porsche.

- „Dobrý deň, máte voľnú izbu na túto noc?“
-„Áno, prajete si dvojizbovú...?“
- „Jednotku.“
-„V poriadku – stojí...“
„To nie je podstatné, beriem.“

O chvíľu už sedí s nemeckým pšeničným pivom za barovým pultom. V pohľade má niečo.. nevypovedané. Odpije si z piva, pozerá do neznáma. Rozmýšľa. Akoby na niečo čakal... Dvere do reštaurácie sa otvoria. Prvé vkročia ošúchané montérky, špinavé vibramy, za nimi brčkavé hlavy typických dedinských chlapíkov– tetovanie, primitívny humor, vtípky od oka. Chlapi si sadajú, a aby prelomili ticho prázdneho baru, začnú sa rehotať na videách z youtube. Piva ubúda. Postupne im nestačí len pozerať sa po čašníčke... začnú sa baviť s osamelým chlapíkom v obleku, jediným hosťom v hotelovom bare. Zdvorilo odpovedá, počúva opilecké reči. Núkajú mu, nech si dá pivo – dá si, zo slušnosti. Objednajú ďalšie, pozýva však už on. Nechce im dovoliť platiť. Vylúčené. Chlapom sa krížia oči, podvolia sa. Však prečo nie, keď silou mocou chce, nech platí... Za pultom barmanka, z dlhej chvíle sa začne rozprávať s jedným z dedinčanov v ich spoločnej rodnej reči. Je to tiež Slovák. Život upíja v malej alpskej dedine švajčiarskymi frankami. Snaží sa jej zalichotiť, smejú sa spolu. Chlapík v obleku sústredene pozerá na nich. Nevie prísť na to, akou rečou hovoria.
.

Odkašľanie a pohľad šéfa spoza novín čašníčke napovie, že musí prestrieť stoly na zajtrajší obed. Odbila polnoc, piva ubúda, a chlapi sú stále viac a viac zamĺknutejší. Pohľady sa centrujú čoraz hlbšie do prázdna. Nechce sa im vstať, zaplatiť, opustiť toto miesto. Nechce sa im spať. Čo by inak robili? Zvierajú pevne svoje krígle, akoby dotyk chladného skla pomedzi prepletené prsty bol jediné spojenie s vonkajšou realitou. Hosťa v obleku čaká na poschodí ustlaná izba a zajtrajšia cesta do neznáma. Na chlapov zíva prázdna posteľ prenajatého bytu v cudzom svete. Bez hrejivého objatia, len s frankami, prípadne lacným pornom. Čašníčka sa neskôr schúli do klbka na malej váľande v podkrovnej izbe hotela, s výhľadom na zasnežené štíty. Všetkých v tomto nočnom momente spája chvíľka únavy, ticho tohto odľahlého miesta v horách - akýsi prchavý pocit spolupatričnosti. Spojenie pivným krígľom, prázdnou posteľou... sedíme tu v letnej noci... v prázdnom bare... v neznámom svete... hľadíme do prázdna... osamelí, túžiaci, a vôbec nie tak odlišní...

*

Tá noc bola teplá. Teplá a vlhká, vzduchom sa vznášalo tajomné spriaznenie. Stret absolútne odlišných svetov v jednom čase a jednej miestnosti. Priam až kričalo chvenie odlišných podstát, zmiešaných šibalskou náhodou. Robotník nemohol tušiť, že rozveseľuje milionára. Milionár nemohol tušiť, že je úctivý k čašníčke, ktorá študuje PhD. Čašníčka bola príjemná k robotníkovi.

Bohatstvo vs. chudoba. Arogancia vs. zdvorilosť.

Rozdiely tak kontrastné, avšak v danom momente zozmizíkované. Na malú chvíľu sa v horskom hoteli na konci sveta rozplynuli stereotypy, a úcta k človeku skórovala vabank.

Príjemno na každej strane.


*

Ten zvláštny moment ju naučil veľa. Na vlastnej koži pocítila obdiv k ľuďom, ktorí nemajú predsudky. Na vlastnej koži precítila, že hoci jestvujú role, v ktorých sme pre druhých slúžiaci, robotníci, korisť, milionári, existujú ľudia, ktorí sa neriadia spoločenskými klišé. Na oboch stranách spektra. A ten pocit je na nezaplatenie.


*

 Skutočný príbeh

16 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu