V oceľovej krajine
vyhladená
bez dotyku
podnebia
stabilná
miestami zaoblená
možno dosiahla
pevný bod
potreba písania
uvoľnená
odišla do zabudnutia
no túžba rozplynúť sa
vo vás všetkých
ostáva
Z každého pacienta
ukradneš si
malý kúsok seba
chveješ sa
keď hovoria
nahliadaš
do cudzích svetov
mäkko
miešaš sa
tlkot membrán
dýchanie zvnútra
Už nekričíš
neovíjaš
občas plná jedu
iskríš
do tla
žiadna rímska fontána
skôr prskavka
(MÚKA)
Usporiadaná
šťastná
trochu sebecká
nasiaknutá vrásnením
Muža
*
Bála si sa
keď detstvo
preklopí sa
bála si sa...
na horizonte súmraku kráča atlét
formuje prirodzený pohyb
prijatia
všetkých farieb spektra-
lebo aj šedá je nutná
lebo aj šedá
môže byť krásna
*
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
johnysheek
8. 1.januára 2016 02:35
niekto je za dverami? O: )
Napíš svoj komentár