Ústa máš vyprahnuté po splynutí šepkajú memento o pokladoch v telách mojej dúhy nedočkavými gestami píšeš ma akvarelom do nehy Za súmraku spolu s vílami tanec ohnivých august zababušený v koberci bosé ihličie a vzruchy Po kúskoch plynieme brieždením hviezdami Pýtaš sa či väzba vydrží nenaštrbí objatie vlásočníc medzi riadkami? ...Tíško, netreba otázky, treba len cítiť- ...Viem, že raz rozrežeš mi dušu a vyberieš z nej krídla Viem, že raz rozpustíš ma za oponou mihalníc tvojej ne-reality... -..Tíško, netreba hovoriť, treba len cítiť... * Blog 10 0 0 0 0 Komentuj