Ústa máš vyprahnuté
po splynutí
šepkajú memento
o pokladoch
v telách mojej dúhy


nedočkavými gestami
píšeš ma akvarelom
do nehy


Za súmraku
spolu s vílami
tanec ohnivých
august zababušený
v koberci
bosé ihličie
a vzruchy



Po kúskoch
plynieme
brieždením
hviezdami


Pýtaš sa
či väzba vydrží

nenaštrbí objatie
vlásočníc
medzi riadkami?


...Tíško,
netreba otázky,
treba len cítiť-



...Viem, že raz
rozrežeš mi dušu
a vyberieš z nej krídla


Viem, že raz rozpustíš ma
za oponou mihalníc
tvojej ne-reality...



-..Tíško,
netreba hovoriť,
treba len
cítiť...


*

 Blog
Komentuj
 fotka
piotra  31. 8. 2013 20:18
ou, ou, toto je tak krásne krehko dokonalé.
 fotka
lubobs  1. 9. 2013 22:29
neodolateľne vábny odvar
Napíš svoj komentár