seba od teba
je definíciou
vlastného ja
Pokusy mačky
o hru s myšou
presvietené
uzly
konfliktov
nehybné labky
mačka stráca záujem
z(á)väzky
nám
netreba
tak
utekaj
utekaj
ďaleko
od seba
*
Precítenie šťastia
ľudstva
a
ranná stolica
v potrubiach
mesta
úzko súvisia
*
Zmena je extrahované
hľadanie
vlastného šťastia
priestor
medzi riadkami
priestor
medzi pohľadmi
na nové územia
nové objatia
nové penisy
a vagíny
je však priestor
premena
alebo len
extrakt diania
kulisy
pokrčené
v neschopnosti
dosiahnuť absolútno
relatívnosť
nie
vlastná skúsenosť
naškrabaná
v epiteloch
pred obedom
počuješ chrčať
posledného
tasmánskeho tigra
*
Tekutý zosilňovač
pravdy
hučí do uší
nové vnemy
odtlačky života
píšu sa
stratenými vrchnákmi
-zatriasť fľašou
natlakovať emócie
napeniť vnemy
vybuchnúť-
...šampanské a orgazmus naozaj nemajú ďaleko od seba.
*
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
james98
28. 2.febuára 2014 16:14
By som povedal, že trocha drsné resp. neobalené - ale tak to má byť... všetko obaľovanie a zjemňovanie je len zbytočným strácaním energie... Alebo Doba - kedy idealizovanie a romantizovanie zbytočne nekolonizujú životný priestor...
3
@james98 poéziu vnímam ako hru so slovami, a je na nej krásne, že môžeš byť všetkým, a zároveň vystriedať všetky polohy svojich imaginárnych ja, aj tie drsné a neobalené. anyway, romantizmus je prirodzená zložka v povahe a rozhodne ho nepovažujem za strácanie energie, určite zbytočne nič nekolonizuje, práve že inšpiruje k činom, z ktorých sa niektorí len smejú a iní obdivujú
@method to je na dlho
@method to je na dlho
4
heh, napísal som to čisto len z vlastnej skúsenosti - pretože tým žijem denne - až príliš A romantizmus je pre mňa neuveriteľne vyčerpávajúci - alebo inak - Poučovanie ostatných naokolo o "podstate" reality neuveriteľne vyčerpáva, keďže to musím neustále počúvať (rovnako je pre mňa silný kolonizátor) Sama vieš, že každá reakcia vyjadruje aj aktuálne rozpoloženie - robím to presne naopak a vždy začínam Sebakritikou, teda uvedomelou (z pohľadu iných?) pričom mi je ten pohľad ukradnutý (aspoň si to nahováram)... Takže to ani zďaleka nemalo nič dočinenia s tvojim príspevkom - resp. malo, pretože vyvolal práve takú reakciu. Dáva to aspoň trocha zmysel? Alebo treba niekedy absolútne vypnúť a nebyť pod vplyvom ani romantizmu ani realizmu - proste byť?
Napíš svoj komentár