Už prešiel nejaký čas, od kedy som napísala posledný článok. Píšem väčšinou keď som smutná, alebo naopak šťastná. Teraz som spokojná, a môžem tvrdiť, že aj vyrovnaná sama so sebou. Takto. S frájkom sme spolu totižto už nejaký ten rok, dva, tri, takmer štyri, a ja ako žena bez žiadnej pravidelnej činnosti či aktivity som začala lipnúť práve na ňom.

Ono zozačiatku to bolo asi príjemné, ale neskôr som si uvedomila, že naozaj, všetko robím iba pre neho, uprednostňujem iba jeho aj skrz moje povinnosti, je u mňa na prvom mieste a keby sa jednalo o čokoľvek, stále som mu k dispozícii a pribehnem. Možno predstava ideálnej priateľky, vždy obetavá, ready a milujúca. Netvrdím, že nie, no všetko má svoje medze napríklad ako keď ješ často sviečkovú omáčku, tiež sa raz presýtiš a nemôžeš ju jesť každý deň. Takto to presne bolo s nami. Bola som priveľmi zamilovaná, na to, aby som si určila iné priority ako len jeho. V takej miere, aby sám chlap vedel, že nie je moja jediná starosť a že aj napriek dlhoročnému vzťahu mám vlastný život. A ten som asi nemala...

Uvedomila som si to práve teraz, keď som prišla z mojej novej práce, kde som strávila niekoľko hodín aj dnes, aj včera aj v piatok. Nemala som čas byť s ním v kontakte, písať si, ani čas stretnúť sa. Dosť nezvyk na to, že v podstate si celý deň priebežne posielame správy a ak nie, tak takmer celý víkend strávime spolu, pri sebe. Asi by mi to malo chýbať, že zrazu mám iný harmonogram a čosi je inak. Povedala by som to takto. Čosi je lepšie. Konečne robím niečo nielen pre neho, ale aj pre seba. Mám zo seba lepší pocit, že začínam byť samostatná. Jemu to vyhovuje tiež viac, pretože občas tá takmer stála prítomnosť už začínala byť otravná jemu aj mne. Nehovorím, že čas od seba je vždy prospešný, no ak sa nevidíte stále, tak ten druhý je vám oveľa viac vzácnejší, tešíte sa na neho a neriešite malichernosti. To bolo tiež našou, resp. mojou obľúbenou činnosťou, ktorou som sa mu asi pekne znechutila, že som dokázala urobiť z komára somára a zo seba kravu. Dúfam, že je tomu už nadobro koniec, pretože áno priznávam, ktorý chlap by chcel vedľa seba polovičku, ktorá chce stále čosi riešiť a stále chce pusu a byť objímaná a ak tak nie je, tak si to pýta a ak to nedostane, tak je smutko. Presne takáto som bola a tým, že to tu píšem, si chcem sama sebe priznať nemilú pravdu, že som ako taká pijavica a malo by to prestať čím skor, inak ostanem sama čím skôr. A žiaden človek snáď nie je bez chyby, a keď je nech sa pod zem prepadnem, ale chyby nie sú na svete kvôli tomu, aby sme ich opakovali, ale na to, aby sme si z nich dokázali zobrať ponaučenie a aby sme ich prestali robiť znova a znova...

Nehovorím tým, že ak mu prestanem dávať všetku moju pozornosť, energiu a emócie, že ho budem menej milovať. Budem ho milovať rovnako a budem si ho možno o to viacej vážiť, a hádam i on mňa, keď ma nebude mať tak často a ja sa nebudem chovať ako hlupaňa. Len tým chcem povedať, že človek, ktorý je vo vzťahu spokojný, zamilovaný, šťastný atď má tendenciu vlastniť, privlastnovať si, robiť si nárok na všetko vždy a všade. Obrovská chyba. V mojom prípade viac škodí, ako pomáha a viac odháňa ako prosperuje. Tým sa mi vysvetľuje pár nemilých situácií, ktoré sa prejavili, prejavujú z jeho strany a konečne chápem ich pôvod. Totiž ak je žena zlá, vyčítavá, umrnčaná a príliš „ňuňkavá“ chlap proste na to nemá vždy nervy, chuť a náladu. A po čase to každého prestane baviť, a bude hľadať cestu von alebo iné východisko. Žial, prešli sme si aj zlým, našťastie nás všetko zlé posunulo ďalej a náš vzťah to viac upevnilo ako mu ublížilo. Možno preto sme ešte stále spolu, napravíme ak sa čosi „pokazí“ a stále sa snažíme udržiavať náš vzťah v tej lepšej časti.

A práve táto myšlienka, toto vytriezvenie a uvedomenie si pravdy mi dalo silu, chuť a motiváciu byť lepšou, a takou, do akej sa vtedy zaľúbil, bez výčitiek, mrnčania, dožadovania sa, fňákania, ale s úsmevom, podporou, oporou a pohodovými večermi pri telke bez sústavného bozkávania sa a dotýkania sa. Nehovorím, že v dlhoročnom vzťahu už nie je láska, je, a stále ju cítim rovnako a možno ešte viac ako kedysi, ale už to nie je taká tá, že si ju musíte prejavovať vždy a všade aby to každý videl ako sa šialene ľúbite. V takom vzťahu je totiž dôležitá pohoda, kľud, porozumenie a vzájomná podpora. To je totiž dôvod, prečo sú dvaja ľudia spolu dlhší čas. Totiž len sa prebozkávať a preobjímať k viac ako 4-ročnému vzťahu by bol asi ťažký kaliber a rozdelil by aj ten zozačiatku zdanlivo najzamilovanejší pár, pretože o tom vzťah nie je. Som rada, že som to konečne pochopila. Lásku tvorí úplne čosi iné ...

 Vyznanie
Komentuj
Napíš svoj komentár