Keby si bol voda, tak ti poviem teč!

Divný, divný, divný sen sa mi sníval. Tak sa to všetko splietlo, že tuším, čo to má celé dohromady. A zároveň samozrejme netuším. V sne je všetko útržkovité tak hádam to spojim do niečoho, v čom sa budete vyznať.


Začalo to bývalým. Bol u nás. Raz to bol bývalý, raz to bol môj bratranec (do ktorého som bola ako pubertiačka strašne bachnutá). Celá rodina (hlavne ked to bola osoba - bývalý) do neho hustila, aby a konečne vzpamätal. Lebo vedeli o mojich pocitoch k nemu. Vraj tú, čo si vybral, nie je to pravé pre neho.

Potom sme sa všetci ako sme tam boli - ja, brat, mama, oco, ujo, tetka (stále ma obíjmala) a bývalý ocitli pri fontánach v Martine. Sedeli sme na lavičkách a pili kofolu. Pozreli sme do neba a letelo nad nami - tak strašne nízko - asi 15 či 20 helikopter. Ľudia prekvapene pozerajúc s tvárami do neba ich sledovali. Zrazu sa rozpojili a poodlietali niekam preč. O chvíľu neskôr sa vyrojilo spoza hôr neskutočné kvantum helikopter. Zleteli sa nad Martinom, obrátili nosi k zemi a rútili sa dole. Pozerajúc na tváre ostatných či je to sranda alebo realita, som na tvári môjho oca (vždy hrdého a až príliš sebavedomého, často pokriteckého) zbadala výraz, ktorý som do vtedy u neho nevidela. Bol to strach a bezmocnosť. Pozrela som znova hore a jedna helikoptéra sa blížila priamo na náš stôl. Schmatla som ľudí za ruky a ťahala ich preč. Všetci utekali. Na bývalého som zabudla, chytila oca za ruku a utekala s ním. Len s ním som mala istotu. Neskutočný chaos. Keď bolo takmer všetko zničené a ľudia väčšina ľudí zázrakom prežila. Pred strachom z divých psov sme vyšli na nejaké veľmi vysoké skrine, čo boli na ulici. Za mnou sedel brat a za ním oco s mamou. Neviem prečo ale brat ma v tom sne chytal za prsia. Potom som začala padať a padal s tej skrine aj brat (tie skrine mali asi 10 či 15 metrov). Oco nám samozrejme pomohol a dostal nás znova na skrine. Potom som šla po skrini kúsok ďalej. Ľudia tam vzali deky a poprikrývali sa nimi, aby ich vojsko nenašlo. Bola to vojna.

Ocitla som sa potom v nejakom tábore. Prísny režim, sarkastické dozorkine. Režim bol akosi voľný - každý mohol voľne behať. Ale všetko iba podľa ich pravidiel. Mňa tam očividne moc nemuseli. Taká strašná blbosť - mala som akurát krámy, príliš silné na reálne dni. Šla som do sprchy ešte s nejakou kamarátkou. Sprchy tam boli pre baby spoločné a všetko otvorené. Viem že voda bola úžasná. Mala som sa stretnúť s kamoškiným bratom. Padli sme si do oka. Povedala som mu: "Počkaj, určite príjdem.. zachvíľu." Lenže mi vošlo do cesty toľko vecí, už ani neviem akých, že som za ním nemohla príjsť ani v ten, ani nasledujúce dva dni. Zašla som za babami a mali letenky niekam do cudziny. Chceli, aby som šla s nimi. Odmietla som.

Znova som sa ocitla v rodinom kruhu ako predtým, znova do bývalého hustili. Že po tom všetkom už naozaj vymýšlať nemôže. "Keby si bol voda, tak ti poviem TEČ!" vyšlo z úst môjho uja, ked mu radil, aby šiel za mnou.

Potom som sa ocitla na wc. Zas tie blbé krámy. Potrebovala som sa ako sa to povie - prebaliť. Na wc-ko čakala tiež nejaká mladá ciganečka so svojimi kamarátkami. Vošla mi do kabinky a povedala: "Vieš čo máme všetky rovnaké? Krv." Uznala som ju, mala vo všetkom pravdu, nezáleží predsa na farbe pleti. Bola mi hneď sympatickejšia.

Ocitla som sa s nimi von, bol tam aj bývalý, kamarátky ciganečky a kamarátka Katka a bratranec. Dohováral bývalému. "Nemáš na čo čakať, konaj!" Tiež som mu vravela, že tú čo si vybral, nie je to pravé.

V robote. Kamarátka Katka mi prišla ukázať nejaké strašne zaujímavé a dlho hľadané pohľadnice. Zaviedla ma k pultíku s pohľadnicami. Bolo mi divné, že keď som tam chodila sama, obsluhoval tam vždy 8 ročný chlapec a teraz tam boli dvaja tak 15 ročný. Teraz tam stáli pri pulte aj dvaja tak 23 ročný chalani. Začala ma tou pohľadnicou búchať po tvári, nech sa na nich pozriem. Celá žiarila. Ked sa pozreli na nás, čo robíme, búchala ma po tvári znova.. veď akoby nič.

Myslím že som sa potom znova ocitla v tom vojenskom tábore. Presne neviem. Je ráno a sny - čím dlhšie bdíte - sa vytrácajú s našich myslí. Vysvetľovať sny je príliš ťažké, aj ked možno tuším čo všetko sa domotalo. Ale uznajte.. divný, divný, divný sen sa mi sníval.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu