Sedela schúlená v starom kresle. Dlane položila na svoju tvár a začala ticho plakať. Na tvári sa jej objavili veľké červené fľaky a veľké slané kvapky sa jej kotúľali po lícach. Bolo ich príliš veľa, aby ich všetky chytila. Vlastne ich ani nechytala. Nechala ich kotúľať sa po tvári, cez ruky..
Vedela, že to chce inak, no napriek tomu to vždy urobila. Bola príliš chápavá, empatická a jej telo jej občas rozkazovalo viac ako malo. Nie, nerobila to pre peniaze. Len občas, s príliš veľkými očami, veľkou fantáziou, neposlušným telom, sexualitou, túžbou a chuťou.. nevedela odolať.
Nebolo ich veľa, s každým prežila pekné chvíle. No vždy prevládol pud. Neznášala ho a milovala zároveň. Neznášala ako ju ovláda, že to potrebuje, že toho potrebuje toľko a akým štýlom si to brala. Spôsobov na výber mala veľa. No tento ju zraňoval najviac.
Nehnevala sa na nich. Všetci muži, takmer muži a vlastne muži.. dávali a brali podstatu jej samej. Každý nech pracuje s vlastným svedomím. To jej, jej dávalo zabrať ako nič iného. "Si kurva! Si kurva! Si kurva!" kričalo. Nezmohla sa na iné.. len slzy.
Vedela že je neskoro, že už s tým nič neurobí. Musí sa s tým naučiť žiť. S ďalšou ryhou do počtu na boku drevenej postele a vo svojom srdci.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ena233
24. 2.febuára 2010 16:00
to je písané ako o mne
Napíš svoj komentár