Na lúke uprostred lesa

Kráčam po tráve, zacítim rosu,
nohu si na ňu položím bosú.
Sama po lúke kráčam si,
nohy rosou umývam si.

Vietor do ucha ticho šepká mi:
zatvor oči, ulož sa do trávy.
Zacítim vôňu lúk a vánok,
uložím sa na snový spánok.

Cítim pohladenie vetra,
pocit, že som stredom sveta,
právo veriť, snívať a si priať.
Vietor podľa predstáv bude viať.

Privedie mi lásku moju,
ja budem ho cítiť znovu.
Vôňa jeho nesie sa v povetrí
a moja bolesť ma nešetrí.

Spomienka tuho mi srdce zviera,
pomaličky mi ono umiera.
Snaha tĺcť je čím ďalej menšia.
Je dobré vedieť, kedy prestať.

Jeden nádych, veľká sila,
krása vôkol na mňa vplýva.
Na lúke uprostred lesa
príbeh lásky ukončil sa.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu