Literárny text sa dá kľudne zneužiť dvojako a nasledovne :
1. buď píšeme niečo, kde sa vylievame ( aby sme nevhupli do povestnej neurózy - čo je v tomto prípade katarzné a robí to veľa spisovateľov a mnohí o tom ani nevedia ), ale v 2. prípade ide o tzv. pomstu, ktorá môže byť tou pravo formujúcou sa pomstou aj v prvom prípade, ale v skrytej podobe, o tej "nezahalenej" podobe idem písať teraz. Vždy ma zaujímala otázka preberania textu iných spisovateľov, ktoré si spisovateľ v dnešnej dobe postmoderny ( metatextové nadväzovanie) môže kľudne vložiť do svojho literárneho textu bez výčitky, čo totálne umocňuje bezhraničnosť a podporuje postmodernu ako delo. Súhlasí s tým okolie? Podľa mňa ak to patrí k spisovateľov osobnosti, lebo tým vždy niečo sleduje, ale by som uviedla určité osobné dôvody, ktoré nás vedú k preberaniu celých originálnych textov, pod ktoré sa podpisujeme - tu sa prizastavím - ak sa nás o to týka emocionálne a máme v tom osobný dôvod - nezavrhovala by som to, aj keď by sa to nemalo. Príklad : dievčina dostane zamilované básne od niekoho, kto jej básne daruje a tiež sa tvári zamilovane, no myslí inak. Dievčina chlapca odmietne, lebo to tak necíti, chlapec to do týždňa neunesie, a tá ruža na tretej strane, ktorú jej tak s obľubou pripodobňoval, sa stane burinou a poriadne zarastenou. Dievčina sa nahnevá, že to bolo z jeho strany "tupé vyznanie" a rozhodne sa zverejniť pod svojim menom básne. Ak to vezmem zo psychologického hľadiska, na ktorý sa zabúda, dnes pri literárnych textoch veľmi často, tak bravo - šikovná a nič sa nedeje. Ak to vezmem z etického hľadiska, trochu prešľap - rozumej : nemalo by sa ( aj keď ja sa pýtam, kto nám kedy presne dal návod na niečo, čo sa má ?!). Ale k textom !! Rozmýšľala som nad takýmito textami, a ak sa pozriem do duše dotyčnej, vcelku tlieskam. Je to vyrovnanie sa s ničím, no na druhej strane nikomu nemusíme vysvetľovať prečo a ako, lebo je to výsostne naša osobná vec. A ak ju bude rešpektovať okolie, tlieskam dvojnásobne. Chcem len pripomenúť, že literatúra nepatrí len do estetiky a prežívania krásna ako takéto, ale naopak, môže byť pre človeka terapiou a toto je jedna forma z nich. Napokon keby som vyvážila pravdu v knihe, v literárnom diele, čo všetko mi na kom na čom vadí, len sa podpíšem za inú osobu, je to podobne "silné" ako to, o čom som písala na začiatku. A mimochodom, trochu literárnych škandálov by Slovensku nezaškodilo - nech je čo čítať, nielen za hranicami.
ip.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale počítaj so mnou ako s novým fanúšikom!