V krátkosti..
Myslím, že dôvodom je slabá informovanosť . Nie!, niekedy si to nemyslím, viem.
Veľakrát sa ma pýtajú, ktorá kniha ma zasiahla a ja sa stále "vyhováram" na Adaira. Niekedy si pripadám trápne, ale v opačnom prípade by som klamala.
Zaujímalo ma, kam siahajú hranice "literárnej kvality", čo môžem v dnešnej spoločnosti označiť za nehorázne alebo "nehorázne úžasné" ?
Do toho padlo ešte pár otázok na elektronickú knihu a debata bola na svete.
Neviem, či je to len moja literárna citlivosť, ale myslím si, že aj ostatných, pretože, podľa mňa, každý človek číta. Možno nie beletriu, možno len akýsi blog o niečom, čo ho tak trochu chtí, ale prečíta si to. Tak isto sa cítim aj ja pri niektorých literárnych. tituloch, ktoré ma niekedy naplno usvedčujú o svojej "odvahe" vôbec poslať na predaj svoje dielo ( ak sa vôbec o diele ako takom dá hovoriť).
Možno len jediná poznámka, že práve toto nečítam,lebo to nepovažujem za inovatívne, ale stále sa opakujúce, bez štipky originality, s extrémnou chuťou kópie, vyvoláva v niektorých pohoršenie.
Literatúra je vec vkusu. Nie je to len pár slovíčok v básnickej zbierke v akomsi zložitom usporiadaní. Nie je to veľa strán, kedysi sa dokonca písalo aj bez bodiek ( James Joyce: Ulysses ), ktoré sa dopisovali ku konci knihy len aby knižka mala dvesto strán. Je v nich omnoho viac.
Ide ma roztrhať, ak niekto doslova "odsúdi" Kafku. Vraj je nepochopený, príliš zložitý a celkovo sa nečíta dobre. Fajn, ale prečo? Myslím si, že Kafku si môže pred oči vziať len ten, kto trochu literatúru "cíti" hlbšie, zaujíma sa o autora a vie, v akej dobe žil. Niektorí čitatelia absolútne zavrhujú akúkoľvek kauzalitu doby, podmienok, v ktorých autori písali a hlavne rešpekt pred tým, ako autor žil. Ideálny recept na umocnený pôžitok z čítania, asi v takej podobe, ako keď som ja, po istom čase, zistila, že Mona Lisa je muž a Leonardo túžil po rovnakom pohlaví.
Nepáči sa mi, že súčasná literatúra sa berie príliš "lacno". Želala by som si viacej kritiky, menej "zbytočných" slov, ktoré nemajú čo povedať, ba priam až zavadzajú vo vetách, viac špekulácie a hry s formou, púšťanie sa do komplikovanosti, ktorá má svoj priamy semiotický zmysel. To už ale hovorím o umení a každý z nás dobre vie,že umenie a predaj sú buď vo vzájomnej opozícii, kedy jedno prevažuje nad druhým alebo opačne, alebo spolu súzvučia, čo je extrém, ale deje sa. Obávam sa však, že najviac sa na Slovensku deje to prvé.

Iva Polczik, štvrtok 19.8.2010, 11:42

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ixka  19. 8. 2010 13:04
Myslím, že dobrá úvaha. Ja nad tým niekedy tiež rozmýšľam, prečo sa niektoré blogy čítajú viac alebo menej, či je to o hviezdičkách alebo o nickoch. A tu tiež môžme hovoriť o kvalite.

Myslím, že vychádzajú dobré knihy aj blogy, ale treba ich nájsť. Mne stačí nájsť nejakú starú knihu alebo zastrčený článok v ktorom nájdem niečo viac, nejakú dobrú myšlienku, ktorá mi niečo dá. Nemusí to byť len to, čo je teraz in, len preto, že to sa teraz číta.

Kvalitu si človek nájde sám.
Napíš svoj komentár