Viedenské konzervatórium, sex - shopy, návšteva kina, v ktorom Erika Kohout onanuje pod autami, pri ktorých ku koncu "vzrušenia" ocikáva trávu. Nasleduje tradičný návrat domov, vyhrešenie matky, ktorá nedokáže pochopiť vkus svojej dcéry, ktorá si kupuje na seba netradičné ošatenie, ktorým zakrýva svoju "narušenú", patologickú osobnosť, pritom tak krásnu a nešťastnú, smútiacu, božskú.
Príde mladý študent Walter Klemmer, ktorý však Erikine stereotypy tak trochu nabúra. Erika sa začne usmievať, lebo k mladému študentovi konzervatória, začne pociťovať sympatie. U mladíka ide o talent, ktorého sa nedokáže na Erike nabažiť, a zároveň ej to muž, ktorý vníma Eriku inak.
Psychologický profil Waltera je až priveľmi analytický, intuitívny, nepochopiteľný. Na začiatku filmu by sa iste mohlo zdať, že ide z jeho strany len o predstieranie akejsi "vybičovanej" túžby, za ktorou je len chuť začať si s tak talentovanou profesorkou hry klavíra. Trochu podvedomého strachu, elegancia a niečo zvrátené, čo sám Walter nedokáže pomenovať iba precítiť, spôsobujú, že sa do Eriky skutočne zamiluje ako muž a nedokáže sa zmieriť s tým, že jeho city neprijíma tradičným spôsobom.
V scéne na toalete divák pochopí zvrátenú šialenosť Erikinej osobnosti, ktorá sa k mužovi - Walterovi, správa ako k objektu ktorého potrebuje iba uspokojiť. Muž ako stroj !!To je dôležité pochopiť, pretože to veľmi úzko súvisí s poruchou jej osobnosti. Po orálnom uspokojení, pri ktorom Walter nevyvrcholí, Erika si umyje ústa a nabáda ho k tomu, aby sa "nedokončil" sám. Walter Eriku zúfalo pri odchode prosí, aby sa vrátila. Predtým však musí súhlasiť s tým, že splní všetky jej priania, ktoré si napíše na list a ktorý si musí on prečítať. Walter nevie o aké praktiky pôjde, súhlasí pod vplyvom momentálneho stavu, Erika sa postará o jeho vrchol a týmto sa začína hra, Erikine smutné šialenstvo, ktoré pretrváva, pretrváva, až začne Walter onanovať pod jej oknom, dostane sa do jej bytu, kde vyntkne jej mamu a začne ju biť, tak ako bolo písané v liste. Obsahuje praktiky, sexuálne "lynčovanie" za cenu jej uspokojenia. Walterovi sa to zdá sprvoti smiešne, list jej hodí do tváre a prekríži si nohu... Odchádza. Erika sa bude snažiť s ním skontaktovať osobne, on sa jej však vyhýba, napokon sa stretnú pred hokejovým zápasom, kde v šatni dochádza k orálnemu uspokojeniu Waltera, Erika sa po tomto čine vyvracia na zem. Vzťah medzi nimi je napatý.
Je zvláštne, akou silou trpí jej psychika. Erika by na jednej strane chcela milovať Waltera, ale na druhej strane v sebe nosí blok, kvôli ktorému nedokáže prejaviť lásku patričným spôsobom. Žije s despotickou matkou, ktorá o dcére nepohybuje, a zároveň ju neustále zneisťuje v tom, že musí byť najdokonalejšia. V Erike narastá pocit menejcennosti, frustrácie a večný pocit samoty, kvôli ktorému sa utieka do svojho sexuálne zvráteného sveta plného fetišizmu, erotiky, násilia...
Pre niekoho sú zábery, ktoré Haneke použil vo filme, celkom zbytočné, nechutné, strašné. Dovolím si pochopiť, že divák z filmu ani nemôže mať "pôžitok", alebo skôr by som v tomto prípade použila slovo adekvátnu emóciu, pretože film ihneď na základe sekundárnych záberov odsúdi. Laik sa nezaoberá semiotickým významom nazvala by som to podľa Tezaura estetických výrazových kvalít - porna, pretože ho vo filme ani nevníma. Hodnotí len na základe toho, čo vidí, nejde do hĺbky. To je škoda!
Keby Haneke nepoužil tieto zábery, nikdy by sme nevedeli, čo je pod povrchom Eriky, kde je jej uvoľnenie, harmónia.
Film je o obrovskom napätí. Divák čaká, kedy sa niečo pukne. A aj pukne. Erikino srdce. Metaforicky. Lebo ona ho nedokáže milovať inak ako v liste a preto si v jeden deň vezme z kuchyne do kabelky nôž, ktorým si prebodne srdce tesne pred vlastným koncertom, pár sekúnd potom, ako videla Waltera s inými ženami, pár hodín po " tom", čo sa udialo v ich byte. Walter sa intímne zblížil s Erikou, ktorá mu pri styku s krvavou a zohavenou tvárou vravela "Dosť!", pretože to jej psychóza nevedela prijať. Ani bitku, ktorá sa udiala pár minút predtým. Walter bol v koncoch, preto ju hccel presvedčiť o jeho láske k nej "klasicky". Erika leží na zemi ako drevo. Má strnulý výraz, nehýbe sa a stále opakuje, aby skončil. Tu, v tomto momente nastáva Walterov koniec. Odtiahne sa od Eriky a odchádza preč.
Erika s krvavou ranou, v sukni dlhej po zem, odchádza z konzervatória a film sa končí.
Neviem, čo napísať, lebo film je tak silný, emočne miestami veľmi náročný, no na druhej strane nesmierne vypracovaný, s ideou a má čo povedať.
Odporučila by som ho divákom, ktorý sú filmovými snímkami, ktoré prekračujú konvencie, osobné aj spoločenské, divákom, ktorí sú veľmi vnímaví, lebo práve Haneke potrebuje diváka, ktorý vie dopredu anticipovať isté udalosti, ktoré vo filme nastanú, divák, ktorého neprekvapí sebapoškodzovanie, psychózy, bolesť v rôznej podobe, podobne ako slasť

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ceresienka  17. 8. 2010 22:09
Viieš film tak perfektne opísať svojimi pocitmi, nájdeš v ňom to, čo ostatní prehliadnu...skvelé
Napíš svoj komentár