K tomu sa pridáva ďalšia demonštrácia "cinefilov", ktorí nesúhlasia s prepustením vedúceho kinotéky, ktorý im umožňoval filmy sledovať, čo pohltilo aj Matthewa.
Presne v tomto okamihu prichádza do Paríža mladý Američan Matthew, ktorý sa venuje štúdiu. Stretáva sa s mladučkými dvojčatami Teom a Isabelle, ktorí žijú nekompromisne, voľne, fantasticky, iluzívne, v liehu, v hatenom "incestnom" opojení, ale hlavne vo filmovej realite. Takto sa tvária, keď ich dom opúšťajú ich rodičia, ktorí im dávajú ešte viacej voľnosti a podporujú v nich ešte prehnanejšiu túžbu po smrteľne hraničným svetom.
Theo iných priateľov ani nehľadá, vystačí si s nimi oboma, hlavne sa zdržiava pri krásnej Isabelle ( Eva Green), ktorá bude neskor milovať jeho čistotu. "Nepoškvrnený" Matthew, ktorý v skutočnosti do žiadneho intímneho kontaktu so ženou neprišiel, je ideálnym stvárneným romantickej čistoty, ktorá tragicky zomre, pretože je "príliš čistá".
Theo sa s Isabelle dohodnú, aby počas neprítomnosti ich rodičov, spolu s nimi Matthew býval. On súhlasí a tým pádom si kupuje vstupenky do nespútaných hier , ktoré sú založené na otázok a hádankách scén z filmov, ktoré spoločne jeden z trojice háda. Ak sa mu to nepodarí, je potrestaný ( zvyčajne sexuálne). Preto Theo onanuje nad plagátom Marlene Dietrichovej, Isabelle prehovorí oboch mužov, aby utekali po múzeu de Louvre, podobne, ako to bolo vo filme.
Za oknami ich bytu sa dejú omnoho vážnejšie veci. ľudia demonštrujú s vlajkami v rukách, narastá nepokoj, zmätok. V interiéri však prevláda celkom iný svet iných kvalít. Isabelle sa vyspí s Mathewom, obaja pritom prídu o poctivosť. Incest vo filme je veľmi zavádzajúci, pretože na jednej strane je zrejmý, ku koncu filmu, keď Isabelle krváca, zisťujeme, že bol "hatený" ( vo filme je scénka, kedy Matthew, cestou z chodby, otvára dvere a nachádza obe dvojičky nahé v manželskej posteli).
Svet trojice je založený na ostrej filmovej fantázii, ktorej bludisko končí šikanou. Praktiky, ktoré predvádzajú sú na prvý pohľad smiešne, diváka bavia, pošteklia, keď však prichádza na výsostne intímnu sexualitu ( onania), cíti, že niečo nie je v poriadku.
Psychologicky by sa dala Bertolucciho snímka považovať za mierne "patologickú škoricu", ktorou len posypal vrchol obscesie. Má však svoj semiotický význam.
Snílkov môžeme pochopiť buď ako nevyzreté osobnosti, ktoré nerešpektujú okolitý svet, je pre nich len hrou, ktorá je vonkoncom trápna, alebo je to absolútne nezmierenie sa so situáciou, ktorá sa odohráva vonku. Bytosti, ktoré sa majú k revolúcii osobitne postaviť, sa schovávajú v parížskom byte a poddávajú sa hrám. Ide však o otázku nevyzretosti alebo neutrality - nepodieľať sa na vzniknutej situácii ?? Film je kontroverzný, nepochybne, sexualita film vôbec neuráža, práve naopak, vnáša do filmu akciu, nádych vášne a aj utrpenia. Režisér určite nepovažoval za dôležité silou mocou zaujať, pretože v diele je kopec semiotických odkazov, ktoré môžu niekoho znepokojovať, pretože konkrétne filmy nepozná, ale nielen preto, skôr preto, že hneď nedokáže pochopiť, prečo je film tak previazaný s filmom.
Trojica, v ktorej sa ocitne Matthew, aj vďaka svojej osobnosti ( silná sugestibilita ) je metaforou osudného trojuholníka, ktorý zasahuje vzťahy, emócie, konflikty. A samozrejme - uzatvára sa, postava Mathewa v knihe Gilberta Adaira zomiera.
Snímka podľa môjho vkusu obsahuje všetko nehraničné, nekompromisné, zakázané, kam nesiaha morálka, ale len sám človek, ktorý sa na všetko podieľa spôsobuje si tým ukojenie svojej "cineslasti", možných osobných problémov, dokonalosti a majstrovskej krásy prepojenia ostatných snímok v jednu symbiózu. Nedá mi nespomenúť ani výtvarné či hudobné pozadie filmu. Šarm Paríža a "ambivaletná drzosť" hlavných postáv sa premieňa na pôžitok zo sledovania.
Režisér dokonale vystihol dušu mladého človeka, ktorý sa v tomto uponáhľanom svete nevie zaradiť a preto sa možno niekedy utieka k "patologickým" javom. Je nadčasová, pretože aj v súčasnosti sa premiestňujeme z reality do ideality a každý tento krok k nej, je niekedy vykúpený za cenu niečoho. Sľubuje však galantnosť, nadzmyslovosť, výnimočnú kreativitu.
Réžia: Bernardo Bertolucii, scenár: Gilbert Adair, hrajú: Lous Garrel, Eva Green, Michael Pitt , rok: 2003/ FR, TAL, UK/130 min.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ešte nikdy som nečítala také dobré recenzie
videla som film, nehovorím, že ma uchvátil, ale každopádne vyvolal vo mne zmiešané pocity