Keď chce byť človek niekde veľmi,veľmi ďaleko...

Poznala som jednu babu ktorá bola pre mňa super kamoška.Vychádzali sme spolu dobre a boli takmer rovnaké.Môžem však povedať,že v triede bola možno síce úspešnejšia,lebo sa zúčasťNovala na všetkých možných súťažiach,čo podľa mňa nebolo veľmi správne,lebo mi to pripadalo ako "vtieranie",a celý život robila všetko preto,aby zapadla medzi spolužiačky a bola na škole obľúbená.Možno na to aj mala-ale asi len preto,lebo im kupovala v bufete všetky pizze a chipsy,ale s nimi chodila nakupovať a na rôzne podujatia,aj e´d ju to nebavilo.Keď pozvali mňa,no nechcela som tam ísť,povedala som im normálne "sorry,ale veľmi ma to neláka," a to isté si myslela aj tá dotyčná baba.Ibaže ona neurobila to,čo ja.Ona s nimi išla,len aby ju medzi seba priali.Ona jednoducho robila veci,ktoré nechcela,len aby bola hviezdou školy,alebo neviem,o čo jej išlo.Chodili sme spolu na základku.No ja som v 4.triede prestúpila na gympeľ a dávno sme sa s ňou dohodli,že pôjdeme obe.keď nám rozdali prihlášky,v momente som urobila to ,čo mala-vyplnila testy,vyplnila tie údaje,ktoré som mala a keď som sa dozvedela,že som urobila testy najlepšie,celá šťastná som sa rozbehla za kamoškou.Ona však bola s takou druhou mojou spolužiačkou a to som absolútne nepochopila,pretože mala byť predsa v triede a robiť test!!!Spýtala som sa jej,ako mohla test tak rýchlo urobiť.Na moje veľké prekvapenie test vôbec nerobila.Povedala mi toto:
"Vieš,je mi to ľúto,ale boli by sme tam v triede len dve.Ostatné baby nejdu,vraj je to blbosť.A ty si hádam tie sprosté testy robila?!A vieš,aké je to hrozné,byť na gympli????Ja by som na tvojom mieste nič také nikdy nespravila."
Ja som len ostala na mieste a nevedela,čo povedať.Či som sa mala na ňu na mieste vrhnúť a vyšklbať jej všetky valsy , alebo jej rovno do tváre povedať,ako veľmi ma sklamala.Ja som neurobila nič z toho.
Povedala som vetu,ktorá vôbec neni nejaká "pamätná",no ja si ju pamätám až príliš dobre.Povedala som s roztraseným hlasom to,čo som jej aj mala povedať.Vôbec nie niečo dlhé,ale výstižné a presné.Sem to nenapíšem,ale vtedy,keď som to dopovedala,som sa rozbehla k najbližšiemu WC a tam preplakala asi pol dňa.Bola som taká naivná,až mi je to teraz blbé.Ale to ma už nezaujímalo.Naše cesty sa rozdelili.Ona zostala medzi tými,ktorýchpokladala za najlepších,no ja som išla na gymnázium,kde som až doteraz.
No to nebolo všetko.Už som ju vôbec nevídala,ani som o nej nič nepočula.Vraj sa jej však darilo super,keď sa mi už ani neozvala.No potom,asi o 2 roky neskôr,o nej písali v jednom časáku.Bol tam článok o dievčati,ktoré im napísalo,že si pokazilo celý život,lebo si myslela,že ak bude pre iných niekým,kým nie je,bude sa mať fajn.No stala sa z nej nejaká cvičená naivka.Nevedela,čo robí.Raz,na jednej žúrke,sa dala dokopy s jedným chalanom,asi si niečo vypila a asi už viete,čo nasledovalo.Nehovoriac o tom,že brala drogy a tak.Potom ušla z domu a viac o nej nebolo počuť.
Keď som ten článok čítala,po tváry mi stekali slzy,aj keď už pre mňa nebola taká,ako kedysi.
Myslím si,že sa úplne stratila.Že sama o sebou všetko skončila.To si myslím ja,no možno je to úplne ináč.
Ale je mi to strašne ľúto.Asi chápete.
Nič.Im to bolo jedno.Vôbec ich nezaujímala,veď si mysleli,že by pre nich dala všetko.
A preto aj my,keď niečo veľmi chceme dosiahnuť,alebo neičo dokázať,nemôžme sa na svet pozerať tak ako ona.Myslím,že to nemusíme za každú cenu spraviť.Ak to nevyjde,jednoducho to NEVYJDE.Ale dôležité je,že sme sa o to pokúsili.Možno si myslíte,že to vravím len tak,ale z tohto príbehu viem,čo to znamená a dúfam,že ja neskončím tak,ako ona.
________________________________________________

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

25 komentov k blogu