Môj oficiálny prvý deň samotného bývania v novom byte. Po prvej noci potlačený faktor strachu z hororov typu paranormal cativity. ( naschvál cativity a nie activity. Youtube that. )
čas strávený obskakovaním okolo bytu – infinity. Čas strávaný účením sa – zero. Dobre klamem, včera som sa učila nemčinu. Čas na rozmýšlanie o živote a také to personal o ľuďoch a tak – zero. Čas strávaný rozmýšlaním nad tým či nezatečie za okná, či som zamkla, či som vypojila kanvicu zo zástrčky a čo is uvarím na večeru – allday. Let this game begin.
31.3
Tak, už si definitívne preč aj ty. Sometimes things need to fall apart to make way for better things.
Pre teba dúfam, že ju nájdeš.
10:23
A pre seba dúfam, že ja sa dočkám svojich better things.
There´s no easy way, it gets harder each day – please love me or I´ll be gone, I´ll be gone.
27.4
Prešiel mesiac.
Takmer.
Záclony sa mi jemne chvejú vo večernom prievane ktorý púšťam do prázdneho bytu.
Nothing I am
Nothing I dream
Nothing is new.
Niečo je po starom.
Niečo sa zmenilo.
Možno presne to, čo bolo po starom.
Možno sa to nezmenilo vôbec.
Sranda je, ako ide deň za dňom a nič sa nemení a keď si človek zhrnie celok, všetko je úplne inak.
Možno je to kôli tomu, že každý deň čakám na nejaký zázrak.
Možno som si toho v hlave veľa vyidealizovala.
Možno je to tým že deň po dni, som strácala modré svetielka.
Nikdy som ešte nebola v takejto ľahostajnej apatii.
Možno trocha stereotypu je v poriadku. Taký býva život. Netreba stále niečo zažívať.
Vraj.
Niečo vo mne, niečo malé čo tam niekde ostalo sa tomu vzpiera. Chce prežívať. Chce cítiť.
Chce explodovať v živote od hyperaktivity. Chce byť hmotou. Nie tieňom.
All that I have
All that I hold
All that is wrong.
All that I feel for, or trust in or love
All that is gone.
Sú dni, keď sa pozerám na okamihy z takej perspektívy, že sa mi stávajú spomienkami priamo pred očami.
Sú dni, keď mám pocit, že sa všetko dáva zasa do poriadku.
Sú dni, keď si poviem ...
It used be so easy
I never even try
Ja len nechcem takéto dni.
Usmievam sa usmievam a predsa niečo vo mne ticho umiera.
Možno je to nejaký cit.
Možno som to ja.
Toľko krát sa ma človek spýta ako sa mám a ja že v pohode, celkom fajn.
To sa tak zo slušnosti hovorí, keď nechceme ľuďom hádzať na vrch ich problémov ešte naše vlastné.
Sú to moje problémy. Vyriešim si ich sama so sebou v svojej hlave. Jedine ja si viem pomôcť.
Len nastalo akési ticho. Neviem či pred búrkou alebo po búrke. Neviem to odhadnúť. Neviem sa odhadnúť.
Je to ticho ktoré mi trhá uši.
Prichádza leto a mne je stále väčšia a väčšia zima.
Je to mrazivé cito-prázdno. Prichádzalo po vlnách.
Dnes sa topím.
The last day of summer
never felt so cold
the last day of summer
never felt so old.
Pseudoblog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
grietusha
27. 4.apríla 2015 23:00
(idem si pustiť the cure)
4
(inak je to môj naj album od nich, tak len musím poznamenať, že ma teší, keď niekto vyberie niečo odtiaľ. aj keď sa to asi nehodí teraz povedať, no)
5
@grietusha ( ja som od neho tiež kapičku závislá. absolútne neviem prečo a neviem prestať. a o tomto sa vždy hodí ! )
7
Jedno leto sme mali s kamarátkou také obdobie,
že ona nonstop počúvala: in between days
a ja: cut here.
bolo to fest pekné leto
a ty si fest super napísala.
že ona nonstop počúvala: in between days
a ja: cut here.
bolo to fest pekné leto
a ty si fest super napísala.
8
Našla som sa v tom. A v modrých svetielkach. Píšeš skvele a celkom prázdno tam určite nebude
10
@lyterka nemám mačičku ( zatiaľ )
@nenavidim s jeho hlasom je vždy všetko lepšie ! a ďakujem
@hellium ďakujem a veru, úplná ničota tam nieje
@nenavidim s jeho hlasom je vždy všetko lepšie ! a ďakujem
@hellium ďakujem a veru, úplná ničota tam nieje
Napíš svoj komentár