ako budeme čeliť zániku
jedného krásneho dňa.
A všetky detaily ktoré nás robia osobami
budú jasné v kontúrach.
Atmosféra je trocha surová
mesto zažíva leto
vzďaľuje sa mi
už pre mňa nemá kríž
pohneš sa v dave
benevolentný, alebo parazit
žartuješ
ako naposledy
náruč plná pečiva
cítiš že sme konečne našli ten parameter.
Hlas mu vychádzal z hrudníka. Ležala som mu na prsiach, počúvala tlkot a také dunenie spod rebier. Rozprával, alebo niečo mrmlal. V očiach sa mu odrážalo svetlo ktoré tenučko presvitalo spopod žalúzií. Nemal oči otvorené. Mal ich zavreté.
No i tak svietili.
Niečím teplým.
Niečím hľadaným.
Niečím nájdeným.
Pozerám mu do tváre. Viečka sa mu hýbu. Vrúbené mihalnicami sa jemne chvejú.
Zaspím.
Zaspí aj on.
Vráť sa mi takto aj ráno, keď sme ešte rozospatí.
Sedíme v pootvorenom okne.
Blúdime
Usmievame sa
Sklameme sa
Na uliciach ktoré sú nám blízke.
Zastaneme v určitom bode
s neznámou lokáciou
a tam je to naše zlyhanie
a jeho tieň.
Nič nebolo nikdy jasnejšie. Ani slnko v mojich vlasoch. Ani vietor na tvojich rukách. Je to nad slnko jasnejšie. A ešte viac.
Na chodník svieti slnko. A tam cítim les retrouvailles. V jednom okamihu. V jednom pohľade.
Začali padať hviezdy.
_______________________________
J'aimerai voir notre echec.
Face à face un beau jour.
otvor oči.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
1
utopia
18. 6.júna 2014 21:50
nádhera. plačem, asi to nie ej básňou, ale pomohla k tomu. krása
Napíš svoj komentár