Dnes som našla Tvoju starú fotku. Pozrela som si ju len tak letmo, prezrela si tvoje oči, uši, už dávno načaté kúty, úsmev, tučniačí postoj lýtok ohnutých dozadu, úsmev. Pocítila som, ako keby mi niečo chýbalo. Niečo, čo už neexistuje. Niečo, čo možno nikdy neexistovalo, len sa niekde vo vesmíre povaľovala potenciálnosť existencie. Nepozerala som na Teba tak, že mi chýbaš Ty. Ty si niekto iný. Nie si človek, ktorého som videla na fotkách – áno, podobáte sa, tá podoba ma mätie, ale Ty to nie si. Umrel si sám v sebe, možno sa znovuzrodil, nikdy nevieš, kým nedôjdeš do konca. Pozerala som na Teba tak, že mi chýba to, kým si bol kedysi. Ten chlapec mi chýba. Niečo ako dieťa, možno trochu muž, trochu materialista, no aj tak si mal nejakú hĺbku. Nejakú dušu. Ten chlapec mi chýba, s ktorým som pozerala do tretej horory a potom sme sedeli na balkóne, lial si do mňa citrónovú vodku, a rozprávali sme sa hádam o všetkom. Chýba mi ten chlapec, ... ja ... už ani neviem, čo mi chýba. Toto je jedna z posledných pekných spomienok na Teba. Tri hodiny ráno, citrónová vodka, moje bosé nohy visiace z Tvojho balkóna a Ty stojaci na prahu balkóna s učebnicou francúzštiny. To je jedna z posledných vecí, ktoré si vybavím, keď mi Ťa deň pripomenie. Alebo noc. Ešte doznieva nejaký posledný tón po Tebe. Vieš hovorí sa, že ak všetko zlé pretrasie a prejde to, ostanú v srdci, v človeku spomienky, niečo pekné. Veľa vecí sa hovorí. Povrávajú sa kadečoviny, klebetia sa ktoviedesiny. Rozhodla som sa, že po Tebe neostane to pekné, ani spomienka. Proste nič. Možno si teda neumrel sám v sebe, ale rozhodne si umrel vo mne. Nedokážem mať v srdci niečo, čo už neexistuje. Ani niekoho, kto už neexistuje. To je ako keby som v srdci nemala nič. Pomaly aj tá balkónová spomienka odíde. Už sa mi nepripomenieš. Nijako. Ani vo dne, ani v noci. Budem na posledné tri roky spomínať.... vlastne nie. Nebudem. Nestali sa. Neexistovali. Rovnako, ako Ty.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.