autá sa mihajú ako svetelné žlté, oranžové šmuhy s odleskom okolitého sveta na naleštených metalízach
i know you know
we are falling into
a deep oblivion
...
usmieva sa, vždy sa usmieva.
vždy má želatínový úsmev
a prsty sa mu trasú.
opiera sa o múrik, oba lakte podopreté, v jednej ruke v prúžkovanom rukáve drží medzi dlhými prstami napoly vyfajčenú cigaretu a hlavu má sklonenú, vlasy padnuté do čela, ktoré sa mnohým prežívaním vyvrásnilo jemnými ryhami pretkanými navzájom a usmieva sa očami.
i know you know
we are falling into
a neverending mess
...
ach pozeráš, pozeráš, premýšľaš sám nevieš nad čím
čo ťa napĺňa, to ťa živí a predsa si ako ten pohár. ak bol plný a odliali ste z neho, je dopoly prázdny. ak bol prázdny a naliali ste ho do polovičky, je napoly plný.
záleží len od toho v akom bol stave
a ty si ako ten pohár.
please lets get undressed
we need to FEEL it.
please lets get undressed
we need to LIVE it
bol si vždy taký čarovný blázon,
veril v lásku
v dobro
v pestrofarebnosť mesta ktoré miluješ a nenávidíš
v jeho hudbu na pozadí celého toho hluku
v jeho atmosféru a vône v úzadí celého smradu niekoľkomiliónového veľkomesta
ja ho raz navštívim, sľubujem, len mi daj čas.
možno sa zasa rozhýri farbami
vždy si bol blázon
v ktorého verím aj keď niekedy si viac fiktívny skrze moje predstavy
ako reálny cez notové záznamy
fuck me fuck me fuck me fuck me fuck me
make me come again
ja viem že prídem zasa. hocikde sa objavíš
budem tam.
počúvať ťa dookola
vnímať ťa dookola
aj keby to boli tie isté skladby dookola
sú večné písané tebou, spievané tebou, prežité tebou
a sú všetky o tebe.
love me love me love me love me love me
make me love again
aj ja potrebujem trocha viery v seba samú
že to, s čím chodím spať nieje koniec príbehu
že to nieje koniec, že sa to vyvine aj viac
ak nemám istotu, potrebujem vieru ktorú občas strácam
keď mlčí. keď jeho ústa nepovedia viac ako to čo samy potrebujú
keď so šarmom kráľa zlodejov kradne aj tie posledné zvyšky hrdosti ktoré sa tak zúfalo v útrobách snažím naškrabať a mať na tvári kým sa tam neusadí hlúpunký úsmev, keď len ľudia pokrútia hlavou a usmejú sa nad mojou beznádejnosťou. kým mám nejakú vôľu v srdci
tebe tiež chýba, počujem to z každého klzkého slova s ktorým sa hráš na špičke jazyka klopkajúc o podnebie a cvaknutím na zuby.
we need to feel it.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár