hneď moje ne-telo strach do seba v dýchlo
Hlboká cesta, snežia kamene.
Utekám no uhýbať sa nedá,
no prichádza k nečakanej premene.
Pozerám sa na to, no tvár je stále bledá.
Chladná zbraň a pod nohami kopa peria,
už sa smiať nebudem ľuďom čo na strašidlá veria.
Vietor odfukuje perie preč, z boku mi trčí ostrý meč.
Nikdy som tam byť nechcel.
Pri behu som stratil zuby,
ach čo sa toto len za bludy.
Posledný vypadol mi z huby,
tri tmavomodré duby.
Od dubov sa ku mne niečo rúti.
Silný náraz.
Hlava myšlienka, všetko sa mi múti.
Musím vstať, hneď a zaraz.
Svet sa zrazu rúti.
Nikdy som tam byť nechcel.
Blesk hrom a tresk,
pozriem sa za seba a uvidím
tien hmla a vzdialený vresk,
keď mokrý sa prebudím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
14. 1.januára 2011 18:39
ty si ten chlapec s moriakom?
Napíš svoj komentár