Popínavé rastliny prapodivných farieb a tvarov sa ovíjali okolo očividne brutálne starých stromov. Nevychádzal som z úžasu. nebol som však prekvapený, len som žasol nad tou farebnou roztodivnosťou celého tohto prostredia. Nakoniec, toto by ma sotva prekvapilo, keď si spomeniem na to, čo sa mi stalo za uplynulých niekoľko dní. Neviem presne ako dlho to mohlo trvať pretože čas ako taký pre mňa prestal existovať. Bolo však zaujímavé, že meranie času po dňoch mi úplne stačilo aj keď som sa veľa rokov predtým takmer neodtrhol od nejakých hodín aby som všetko stíhal. Tu sa dalo stihnúť všetko, kam sa chcel človek dostať. Vždy presne načas nech som zvolil akékoľvek tempo. Na začiatku to však bolo trošku drsné. Prenasledovalo ma niekoľko skutočne strašných vecí. Neviem ako ani prečo ale akosi to boli veci ktorých som sa najviac bál. Po istom čase som si ale uvedomil že ich dokážem ovládať. Cítil som sa ako vo sne. Lepšie povedané, ako keď si počas sna uvedomíte že snívate, a že môžete robiť čokoľvek. Môžte sa úplne absolútne a bez akýchkoľvek hraníc realizovať. Dokázal som ovládnuť, potlačiť a dokonca by som asi povedal, že aj zniči všetky nebezpečné veci, ktoré tu číhali. Vtedy som pocítil úplnú voľnosť a poobzeral som sa okolo seba. Neskutočný pohľad. Nie len že som nevidel vlastné telo, ale mal som okolo seba prázdny vesmír. Odrazu sa vo mne prebudil veľmi zvláštny pocit. Nejak som vedel, že môžem urobiť skutočne čo chcem. Mám moc pretvoriť tento nekonečný priestor. Dokážem v ňom sormovať hmotu a zadať jej ako sa má chovať. Prešli nespočetné veky a sformoval som neskutočné množstvo galaxií, sústav a hmloviny. Vytvoril som úplne zwerské štruktúry, ktoré by vo svete aký som predtým poznal nemohli existovať. Mohol som urobiť skutočne čokoľvek. Nakoniec som pocítil akúsi únavu. Potreboval som si zaslúžene odpočinúť a cvíľku sa pokochať svojím dielom. Všetko fungovalo ako malo. A ak aj nie mohol som jedinou myšlienkou z ktoréhokoľvek miesta zmeniť čokoľvek, kdekoľvek inde. Odrazu sa všetko okolo mňa premenilo, lepšie povedané, akosi sa to celé zlialo, a vytváralo neuveriteľné fraktálové štruktúry. Kamkoľvek som sa pozrel. Díval som sa na to strašne dlho. Musela prejsť minimáln večnosť, kým som dokázal sústrediť svoju myseľ na niečo iné. Pripadalo mi to ako úplný reset a potom prešiel akýsi test, či mozog stále dokáže vykresliť fraktál ... S blaženým úsmeom na tvári som civel do stropu. Vstal som z kresla a rozsvietil som. Svetlom naplnená izba vyzerala, ako by som v nej bol prvýkrát. Teda ako by som vedel, že som tu už raz bol ale strašne srašne dávno.. ako by v inom živote ak sa to tak dá povedať. Veľmi zvláštny pocit. Zobral som zo stolíka pred kreslom malý kúsok papiera a na pár sekúnd som sa zadíval na obrázok na ňom. Postavička s holou riťou na bicykli, v pozadí hory so zasneženými vrcholmi a mesiac s hviezdami. Mierne som sa nad týmto pitoreskným výjavom pousmial a odložil som papier späť do chladničky.

 Skutočný príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
rybabla  18. 5. 2008 18:43
fuha ja takyto magicky realizmus uplne mozem ... len to asi nebude nahoda ze je to v pribehoch skutocnych ... k dokonalosti chybaju uz len odseky ;b
Napíš svoj komentár