Takto sa koncia kamaratstva?

vies uz ta nepoznam a taku ta rad nemam, mazem si ta z ICQ. ak jej raz odpustis potom sa ozvi... inac s tebou nechcem komunikovat.


takto sa dnes skoncilo ( definitivne? ) niekolko rocne kamaratstvo s clovekom, vdaka ktoremu som na strednej prezila najkrajsie roky? jeden clovek mi stale nici zivot a citovo vyciciava aj ked mi zmizol zo zivota uz dost davno. to ale nieje problem. problem je to co ten kamos robil. pytal sa ma na veci, na ktore som citiliva, varovala som ho aby tu vec nechal tak, ze to neriesim, ze ma to len zase rozhodi ( co sa aj stalo ) ale on v dobrej voli, chcel mi pomoct hoci som to od neho nechcela... ale co mu dava pravo odsudzovat? mam svoje nazory, a mam svoje problemy, a mam svoj slovnikm, ale on to neakceptuje a to ze sa nespravam ako on - ze sa teraz fanaticky neobratim na vieru a tak neriesim svoje zatrpknutie - znamena ze sa so mnou teraz prestane bavit? vobec sa mi nezda ze to co spravil on je jedina a spravna moznost.neznamena ze ked sa clovek ohana dvetisic a viac tisic rocnou knihou ze teraz ma absolutnu pravdu.

nemyslim ze na svete existuje absolutna pravda. netreba ju hladat ani v krestanstve, v inych nabozenstvach, ani v ateizme. preto nikto - nech je uz akehokolvek vyznania - nema pravo tvrdohlavo a cez mrtvoly presadzovat svoje vierou ziskane presvedcenia. vsetko je to o vnutornom vyrovnani, ktore clovek musi dosiahnut sam,postupom casu, a nepomoze mu v tom nikto a nic... je tu sice nabozenstvo, ktore to ma ulahcit, ale to skor spravi z cloveka bezhlaveho blba. kamos, ktoreho som spoznala na strednej a kamos ktory mi teraz toto napisal ... to su dve odlisne osoby. s tamtym preedtym boal vacsia sranda. vlastne oidvaja sme sa zmenili. so mnou bola predtym tiez vacsia sranda. ja neznesiem pocuvat jeho sfanatizovane reci z biblie vtedy, ked mi nimi chce radit, a on neznesie pocuvat moje konstatovania a kometnare reality a skutocnych udalosti ktore sa stali. takto sa koncia kamaratstva? ze jeden druheho neznesu pocuvat? a ze uz sa nevedia porozpravat o niecom co nesuvisi s problemami a depresiami , stratami a sklamaniami? posledny rok sme sa jeden druhemu odcudzili a dokazali si len vymienat kratke icq rozhovory o nasom aktualne dojebanom citovom zivote. nase skusenostizmenili nase presvedcenia. on sa z toho sklamania spametal vierou vboha a v lasku, ja sa odmeitam nechat nadalej oblbovat peknymi recickami ktore su pekne, to ano, ale zaroven zradne - su pre ludi ktori sa nevedia poucit a radi opakuju svoje chyby.

teraz mi mozno chcel spravit priatelsku sluzbu, aby som sa ja uvedomila tym ze stratim jeho. ale moja zmena je taka, ze to nejako mnou velmi neotriaslo.. a nenuti ma to k zmene. zeby som bola bezcitna pica?- zrejme je to retazovka a teraz to prislo ku mne. niesom schopna sa teraz citovo potrapit nad tym co spravil. nedokaze sa ma dotknut ziadna nova citova kriza...a ani jeho rady nemozem brat vazne, lebo som videla ako bolo vsetko v poriadku a o par minut bola z neho urevana troska. teoeraticky radi druhym je fajn,lahucke. ale vkrize poradit sebe nedokaze vela ludi.

takto sa asi koncia kamaratstva. tvrdohlavo si budu stat za svojou pravdou. kazdpoadne je lepsie mat svoju pravdu, ktorou ste si isti a vas niekam vedie, ako nemat ziadnu alebo si ich menit ako ponozky a podla potreby a púotom sa bezhlavo zmietat raz tu raz tam. je zriedkave stretnut niekoho kto niecomu veri a neotrasie tou vierou nic. ci uz je to viera v seba, alebo v boha alebo nieco ine. co sa tyka toho mojho kamarata, ja neustupim, a on si dufam uvedomi ze takto sa to nema riesit.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu