Pretozenemozem: Keď sa svet hýbe príliš rýchlo a ja to všetko proste nezvládam...

Mám pocit ako keby som stála niekde uprostred toho všetkého a nevedela, čo mám robiť, pretože všetko je v trojnásobnej rýchlosti.

Nestíham. Nezvládam.

Totálny chaos v mojej hlave.

Nič mi nechýba. Ale predsa niečo áno a ja neviem čo. Pripadám si ako nevďačné decko, ktoré má všetko a stále chce viac. Až na to, že ja nič viac nechcem.

Nenávidím soboty. Vtedy mám pocit, že sa všetko rozpadáva a radšej sa zatváram do izby ako by som mala sedieť s nimi v tom tichu. Keď vo vzduchu doslova cítiť myšlienky druhých, ktoré aj tak nikto nikdy nevyriekne.

Všetci moji kamaráti hovoria ako veľmi mi závidia moju rodinu. Nikto sa neháda a všetci sa majú radi. Obe veci sú pravdivé....ALE...
Rodičia sa nehádajú a všetko prechádzajú odporným mlčaním, ktoré ja osobne považujem za horšie ako hádky.
Máme sa radi. Aj oni. Je to pravda, ale aj tá má svoje hranice.

Slepo zatvárame oči pred pravdou a radšej mlčíme ako by sme si to mali priznať.

Nikto o tom nevie. Teda nevedel. Až dnes keď som to všetko vykecala chalanovi, s ktorým som sa začala rozprávať až potom, ako sa rozišiel s mojou kamoškou a odo mňa chcel, aby som od nej povyzvedala čo si o ňom myslí. Samozrejme neurobila som to...ale to už by som bola inde.

Začali sme si hovoriť také veci, o ktorých nikto iný nevie a ja netuším čo si o tom mám myslieť.

Utiecť tak na nejaký ostrov....niekde Ďaleko od všetkého....a od všetkých.

Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

Keď sa svet hýbe príliš rýchlo a ja to všetko proste nezvládam...

2 komenty k blogu

Horúce!