Nikto si nevšimol, ako ma ten vzťah poznačil.....
Ani jedna moja kamoška, ani jeden kamarát......nikto....
Skrývala som to (zrejme úspešne)....tvárila som sa, že som v pohode, že mi nič nie je, že mi na tom nezáleží. Smiala som sa. Niekedy dokonca viac ako inokedy. No bola to len maska, cez ktorú neprenikol nikto. Teda skoro nikto.

Jedenému môjmu kamarátovi sa to podarilo. Nevideli sme sa rok. No stále si píšeme. Písala som si s ním aj včera. Kecali sme o banalitách, keď ma zaskočil otázkou.

Trápi ťa niečo. Viem to a nesnaž sa to predo mnou skrývať.

Nesnažila som sa. Zavolal mi a vyrozprávala som sa mu. Všetko pochopil. Nehovor mi, ako všetci, že to bude dobré, že sa to dá do poriadku, že sa to vyrieši. Nie. Povedal mi niečo úplne iné. Niečo, čo som potrebovala počuť už dávno od mojich kamošiek.

Povedal mi že nikdy nebudem sama, že vždy bude pri mne niekto, kto ma podrží a pomôže mi. Aj keď nie je pri mne, tak ako on teraz. Hoc aj cez telefón, ale pomôže.

Rozplakala som sa. Prvý krát od vtedy. Pomohlo mi to. Celý čas ma upokojoval. Radšej ani nechcem vedieť, koľko prevolal.

Neviem sa dočkať, kedy sa s ním stretnem. S jediným človekom, ktorý prenikol za masku a ktorý mi nehovoril klamlivé slová, že to bude v poriadku. S človekom, ktorý mi pomohol a ktorý ma vypočul. Som mu za to nesmierne vďačná a on to vie.

Som rada, že sa našiel človek, ktorý sa nevzdal, ktorého nezastavila moja paródia na veselé dievča........


 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár