Áno. Presne pred týždňom sme tu boli spolu. Pozerali sme sa do výkladu obchodu a smiali sme sa na našich výrazoch. Odrazu si stíchol. Zapozeral si sa mi do očí. Nemusel si nič vravieť. Vedela som, že ma miluješ.
Pred dvoma týždňami sme tu boli tiež. Vtedy som mala depky.
Si krásna, tak neviem, prečo stresuješ.
No určite. To vravíš len tak.
Nie. Mne sa na tebe páči úplne všetko.
Ale.....
Nie! Aj tie tvoje „nedokonalosti“ sú nádherné.
Vedel si, že ma to poteší. Boli to krásne slová. Slová, ktoré zahnali moje depky.
A teraz tu stojím sama. Bez tvojich slov. bez tvojich pohľadov. Bez tvojich objatí. Bez tvojich bozkov. Sama. To slovo ma desí. Stojím tu sama a pozerám do výkladu. Výkladu plného spomienok. Spomienok na teba. Len tak si odišiel a mňa si tu nechal. S mojimi nedokonalosťami. S mojimi depkami.
O týždeň tu zas prídem. A znovu sama. Teba mi už nič nevráti. Na jeseň opadajú listy a spolu s nimi aj moje pocity. Nie teraz klamem samu seba. Spomienky a pocity zostanú navždy. Vo výklade spomienok, kde sa budú premávať, ako na horskej dráhe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale v štrnástich človek nevie milovať.
Nesmie ťa desiť samota. Sama so sebou budeš do konca života, s niekym len časť.