Cez slúchadlá počúvam hudbu, to aby ju naši nepočuli a mysleli si, že pilne študujem. Tupo čumím pred seba a usrkujem vodu z gigantickej šálky. Z ďalšej šálky. Teda na mojom stole sú momentálne dve. to je jedna z mojich zlých vlastností. Kašlem na poriadok, teda v niektorých chvíľach. A aj teraz mi to je jedno. Myslím NAŇHO.
Zapálila by som si, hoci nie som fajčiar. Lenže aj v živote nefajčiara, abstinenta či vegetariána sú chvíle, keď sa na zásady zabúda. Každý sa ventiluje inak. Niekto si vypije, sprace kilá čokolády, zapáli si, je to len otázka vkusu. Niektorí to možno idú vybehať, no ja nie som zrovna športový typ...Dávam prednosť nikotínu. Doteraz som neprišla na to, či je to len z potreby vzdoru voči zásadám môjho okolia, alebo je to jednoducho chuť. Lenže je streda, pol dvanástej v noci a takáto možnosť nie je. Sedím doma pod drobnohľadom rodičov. Ale nejaká tá revolta tam predsa len je. Ignorujem biológiu, fyziku a mnohé iné. Necháme to na náhodu, život pôjde aj tak ďalej.
Nemôžem prestať NAŇHO myslieť. Dnes mal prísť, no niečo mu do toho prišlo. Som z toho smutná, no v žiadnom prípade nie nahnevaná. Je to pracujúci človek a navyše čerstvo zamilovaný, takže nie je dôvod ho z ničoho podozrievať. Nie som žiarlivá, hoci by som asi trochu mala byť. A navyše som čerstvo zaľúbená. Podľa seba súdim teba. Táto veta ma oslobodí od ďalšieho nudného odstavaca, ktorý aj tak nikto nebude čítať, lebo vysvetlí môj postoj k mnohým veciam.
Miešajú sa vo mne rôzne myšlienky. Tak to býva mnohokrát v takýto večer a v takejto zmätenej hlave nie úplne vyzretého teenagera, ktorý síce o svojej vyzretosti nepochybuje, ale klame tým len sám seba.
Smutná, osamelá, zaľúbená, nadržaná, hladná a prahnúca po nikotíne. Úplne povrchne sem zahŕňam aj materiálne túžby a pudy. Buďme realisti, patria k životu. Príliš komplikované, aby som to analyzovala. Dnes na to jednoducho nemám náladu. Je polnoc, musím zhasnúť. Zaspím tak najskôr o hodinu. Tieto moje nočné seánsy však nič neriešia. Zamestnajú ma na pár hodín a ráno, nebyť tohoto článku, si na ne ani nespomeniem. A tieto všetky myšlienky zapríčiní zlé počasie; pár ľudí, ktorí sa chcú najesť v reštaurácií a zamestnávajú tým ľudí, čo mali byt niekde inde. No a potom sú tu ešte tie hormóny, ako vždy.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Tiež mávam tieto stavy, a najhoršie na tom je, že sa mi to kombinuje s nikotínom a čokoládou naraz ...hrozná kombinácia...ale keď si sa vypísala, opadlo to trochu z teba, nie?
Napíš svoj komentár
..nuž...myslela si na neho...tak to býva...
...ver tomu, že on myslel na Teba...