Stihomam už dávno poznal, že Fides a Julinča nie sú len obyčajní užívatelia. Mal mrcha dobrý odhad na ľudí a túto dvojicu prečítal v priebehu niekoľkých dní. Asi troch, marí sa mu. Písal si o tom aj denník, ale (hoci sa mu postava Dušana Sakmára dosť hnusila, musel si uvedomovať svoju podobnosť s ňou) stratil ho, čo mu dodnes spôsobilo vypotenie už azda aj decilitra studeného potu - vlastne vždy, keď myslí na to, že by ten denník niekto čítal, cíti veľkú úzkosť.

Až neuveriteľne pôsobila skutočnosť, že sa ich vzťah rozbehol tak, ako sa rozbehol. Asi rok, snáď aj viac mali medzi sebou na ich obľúbenom (a veľmi rýchlom) portáli mnohé veselé interakcie. V niektorých veciach boli rovnakí, v niektorých podobní a v niektorých úplne rozdielni. Výsledkom tejto kombinácie boli prudké sympatie, čo zo strany Fidesa prerastali do ošiaľu, zo strany Julinče do posadnutosti a zo strany Stihomama do čoraz väčších kvetináčov, až ich musel presadiť do prednej záhradky. Tam spuchli, vypučali z nich krásne kvety a celá ulica spoznala, že tam rastie - áno, nič iné, ako... láska.

Bolo len logickým vyústením tohto stavu, že naši traja protagonisti si dohodli stretko. Stihomam napriek finančným ťažkostiam, ktoré naňho doliehali pre skutočnosť, že nemohol v denných, ranných a večerných, ba často ani skorých nočných hodinách opustiť svoj pozemok a ísť na bridádu, pretože predná záhradka bola stále obliehaná ľuďmi, ktorí túžili lásku aspoň vidieť, keď ju už vo svojich životoch nevedeli zažiť, neľutoval, že ho cesta na stretko stála dosť vysokú čiastku.

Na dohodnuté miesto prišiel, ako by jeho starká povedala, poriadne vyštramákovaný. Cítil sa mierne nesvoj, keď mieril do Internet Cafe v centre Alekšiniec. Odkašľal si, otvoril dvere a hanblivo vstúpil dnu. Tešil sa na príjemných ľudí - očakával takých na základe ich čarovných hlasov, ktoré počul v telefóne. Hlasy ostro kontrastovali s istými prejavmi správania ich majiteľov na birdzi. Stihomam však nikoho okrem unudenej obsluhy nevidel. "Kokos, to čo je za haluz? Žeby Fides predsa dostal strach?" pomyslel si zmätený. Rozhodol sa zavolať, veď čo iné aj ostávalo. Zodvihla Julinča a tradične dispečerským hlasom vraví: "No kde si, Stihi?" Stihomam, šetriac kredit, nestrácal čas: "No tu už, v tom Internet Kafe. Či ich tu je viacero a v zlom som?" "Dobre, tak vydrž chvilku, sme na hajzli, prídeme hneď."

Stihomam sa potešil, že je na správnom mieste a čakal. Dievča pri pokladni a skromnom bare sa ho spýtalo, či mu niečo ponúkne. Odmietol, vraj len čaká kamarátov. Po chvíli smerom od záchodov vyšiel starý človek a zamieril k jednému z počítačov. Stihomam nezvykne očumovať ľudí, ale tento pán nevdojak pritiahol jeho pozornosť. Na svoj vek úctyhodne rýchlo a šikovne pracoval s počítačom. Až horúčkovito písal, pričom Stihomam postrehol, že často prepínal pomocou alt+tab medzi dvoma prehliadačmi. Stihomam stále čakal, už sa tešil, ako si bude Julinču a Fidesa doberať ohľadne sračky, z ktorej ich už začínal podozrievať.

...ako to dopadlo, si môžte prečítať tu:
» www.birdz.sk/webka/pubertsla...

 Blog
Komentuj
 fotka
hnisavica  2. 2. 2011 16:23
Kokos!
Napíš svoj komentár