"Branko, ty pľuhavec, okamžite si vyzleč tie tepláky, aby som už mohla zapnúť práčku!" zvolala na pľuhavca Branka unavená mamička. "Aj by som, aj by som, keby to len boli tepláky! Sú to však šuštiaky! Nepočuješ?!" kričal naspäť Branko a ostentatívne zašuchotal svojími nohavicami. Mamka sa nezmohla na slovo. Či ju zakaždým tento sopľoš preľstí?
Takže to by sme mali. Možno čitateľa ale zaujíma, ako sa veci vyvíjajú medzi Jurajkom a Klárou, všakáno. Nuž, všetko by bolo v poriadku, keby práve nemali jednu menšiu krízu. Posúďte sami.
"Jurajko, ja ťa zaprisahávam, obleč si tieto krásne kárované tesilky, aby sme už mohli ísť navštíviť vašich," úpenlivo žiadala Klára. "Aj by som, aj by, óóó, aj by som," vŕzgal Jurajko zubami, "keby boli trošku tvrdšie. Sú strašne príjemné a jemné, vôbec ma neškrabú." Klára sa mu znažila dohovoriť: "Ja viem, milovaný, ale nemôžem za to, že si včera vyložil fľašku so škrobom na priedomie." V časopise Škrob sa totiž Jurajko dočítal, že intenzita škrobu sa dá zvýšiť, keď sa roztok trochu "prisuší" na slnku. Jurajko dúfal v to najlepšie, stalo sa však to najhoršie.
Pľuhavec Branko sa hanbil za svoje chlpy na nohách. Boli 3-5 centimetrov dlhé a niektoré aj centimeter široké a jednu desatinu milimetra hrubé. Všimol si, že niektoré aj žmurkajú. Postupne v ňom dozrelo neľahké rozhodnutie - už nikdy si nevyzlečiem nohavice. Od zajtra. Ako tak kráčal zarmútený mestom a rozjímal o svojom neľahkom chlpatom živote, zrazu sa mu zazdalo, že predsa len osud voči nemu vie byť aj milý. Na priedomí domu, okolo ktorého práve kráčal, zbadal fľašku so škrobom. Nenápadne sa priblížil a fľašku ukoristil. Polial si jej obsahom svoje vkusné tepláky, pár minút počkal - vy nemusíte - a ako vykročil, čo to? Šuchotal, šuchotal nohavicami, až sa došuchotal domov.
A zvyšok už viete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
10. 6.júna 2018 18:24
Niekedy si kladiem otázku.
Napíš svoj komentár