Bola jasná noc.Ležala na lúke a pozorovala hviezdy.Pomaly vdychovala vôňu trávy.Trávy,ktorú milovala tak ako jeho oči.Myslela na neho.
Tajne ho milovala a bola vďačná za každý okamih keď ho uvidela. Nemala odvahu vyznať mu svoje city,veď on ju vlastne ani nepoznal. Bol jej slabosťou.Takmer každý deň kvôli nemu mávala depky, o prebdených a preplakaných nociach svedčili kruhy pod očami, ktoré pred kamarátmi starostlivo zakrývala make-upom a sileným úsmevom. Nikto nevedel o jej trápení a kalužiach sĺz ktoré kvôli nemu vyplakala.
Ľudia si občas všimli jej neprítomný pohľad kdesi doďaleka. Vtedy myslela na neho a len s námahou sa sústreďovala na rozhovory. Vtedy by bola najradšej sama so svojimi myšlienkami, ktoré, vždy keď bola sama, smerovali k nemu.Keď spávala, snívalo sa jej vždy o ňom.
Na chalanov nemala šťastie. Jej lásku žiadny neopätoval tak,ako by chcela.Už dlho sa cítila sama, tak nespravodlivo sama. Nebolo jej súdené spoznať ozajstnú,opätovanú lásku. Tá pravda bola pre ňu taká zdrvujúca, že chvíľami pomýšľala na ukončenie toho mizerného, pre ňu bezcenného života.Cítila sa beznádejne malá,zbytočná,škaredá. Jediný,kto ju držal pri živote bola hudba, ktorú stále počúvala a ktorá vyjadrovala presne to čo ona cítila,a papier, na ktorý dávala svoj žiaľ. Po tom sa jej vždy uľavilo...
Jej nevidomý pohľad zaostril na oblohu.Na okamih niečo zbadala. Bola to padajúca hviezda.Vedela, čo si má zaželať.Chcela byť s ním,s jeho krásnymi očami.Chcela aby ju ľúbil...
Už je to vše pol roka odvtedy čo ležala v tej tráve.Jej želanie sa ešte nesplnilo...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.