skladala mozaiku vlastnej minulosti
plachými zelenými očami,
a nepočúvala lákavú hudbu budúcnosti.
Priveľa lipla na snoch
a často sa zatvárala doma.
Už dávno zistila že na lásku treba dvoch,
že nestačila len ona.
Tak veľmi chcela byť milovaná
a chcela by byť s niekým kto by ju mal rád.
Vyčítala si že je ešte sama
a preklínala boha za jej vzhľad.
Utápala sa v myšlienkách
už nežila, prežívala...
Mala z blízkych vzťahov strach,
straty lásky sa bála.
Stal sa z nej tieň zakrádajúci sa po stene,
túžiaci po láske
hľadajúci pochopenie
žijúci z malej nádeje,
že možno tu predsa niekto pre ňu je...
No stretla človeka s podobným osudom
a nazvala ho priateľom.
Pomohol jej dostať sa z tmavého dna
až konečne uzrela svetlo dňa
a začala žiť...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sasi2680
17. 3.marca 2009 22:14
pekné.. so šťastným koncom.. fakt dobré..
Napíš svoj komentár