ako keby mi záležalo na tom, že si to niekto prečíta...nezáleží...len som si chcela vypísať svoj žial, ktorý ani neviem odkiaľ prišiel...možno to je len uvedomenie jednej dosť známej vety...človek sa cíti sám aj keď je okolo neho obrovský dav ľudí...podľa mňa je vnútorná samota niečo...ani to neviem vysvetliť...je to ako keby vám niekto vypálil guľku do srdca, strašne to bolí...a čím viac sa snažíte tú bolesť prekonať, tým je to horšie...moje rýchle zmeny nálad...nato som si už zvykla...ale stále častejšie mám pocit tejto vnútornej samoty...stále častejšie sa mi chce plakať a to ani neviem prečo...ako keby som potrebovala len objatie, alebo niečo podobné, možno by to zmiernilo tú bolesť...keby som nebola až taká naivná...prečo ten neprekonateľný pocit samoty neodíde...prosto všade kam sa pozriem, vidím ľudí pokope, kamarátov, frajerov a ich holky spolu v objatí, a mne je stále viac do plaču, hoci to je asi iba závisť...prečo teenegery potrebujú lásku viac ako všetci ostatní??? a prečo medzi tých, ktorý na nejakú čakajú patrím...som iba rómeo stojaci pod okonom...na nič nečakám, len tam chcem byť...je to také tažké, mať niekoho pri sebe??? asi áno...

 Úvaha
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
michalda  8. 3. 2009 19:51
máš tam gramatické chyby, ostatní má byť s mäkkým
ale inak je to pekné
2 
fotka
inconnue  8. 3. 2009 21:14
napíšem úplne klišé, gýč jak hrom, ale ide mi o povzbudenie, hoci asi ani nebude mať účinok, no nezúfaj, ono to prejde ( a nie, nemusíš si ľahnúť pod vlak )
Napíš svoj komentár