Ako vyzeráš, nebo?
Zodvihol som ucho k oblohe na ktorej poletovali vtáky.
Štebotali:

"Bafkajú tam horčicový tabak
starí páni v baretkách
s okuliarmi na srdci."
Zaškriekali vrany.

"Knihy tam zavial dávny prach
ktorý im právom patrí
v ich spomienkach sú dávne hlasy smutných detí
ktoré niekto zabudol naučiť čítať
niečo viac ako slová."
Zaškrehotal škovránok.

"Matky doma chovajú spleeny
s plienkami v skrini
a zasádzajú ich do detí
injekciami."
Oznámila sojka.

"Milenci tam tuhnú v rieke bozkov
počúvajú piesne nekonečných álb
napálené na platne trubadúrov."
Zaspieval slávik.

"Hannibal sa znova a znova
pokúša o prechod Álp.
No ako isto vidíš,
nesiem Rímu list,
a už musím ísť..."
Zatrepotal krídlami holub.

"Divožienky lezú hore vodopádom,
Amazonky hrajú futbal s Achájcami
a feministky založili parlamentnú stranu."
Víťazoslávne vraví labuť.
(a s troškou pohŕdania)

"Lenoru,
pre ktorú som sa zrodil,

ani

Lorelay,
pre ktorú námorníček - panáčik
svoj osud do vĺn vlial,

neuzrieš tam, veru nie!"
Zakrákal krkavec.


veru nie...
s povzdychom som prijal pravdu
a vykročil nebeským chodníkom žiť.

 Blog
Komentuj
 fotka
godot  8. 1. 2010 10:46
neznasam vtakov.



je to velmi dobra basen.
 fotka
bludiacisvetom  8. 1. 2010 15:42
zaujimava
 fotka
flascha  31. 1. 2010 19:42
Nenávidím básne. No táto dosiahla pravý opak. Naozaj like!
Napíš svoj komentár