Vtom sa zjavila líška.
- Dobrý deň - povedala líška.
- Dobrý deň - zdvorilo odpovedal malý princ, obrátil sa, ale nič nevidel.
- Som tu, pod jabloňou.
- Kto si? - spýtal sa malý princ - Si veľmi pekná...
- Ja som líška - povedala líška.
- Poď sa so mnou hrať - navrhol jej malý princ - Som taký smutný...
- Nemôžem sa s tebou hrať - povedala líška. - Nie som skrotená.
- Ach prepáč! - povedal malý princ.
Ale po krátkej úvahe dodal:
- Čo znamená skrotiť?
...
- Je to už takmer zabudnutá vec, - povedala líška. - Znamená to vytvoriť putá.
- Vytvoriť putá?
- Pravdaže, - povedala líška. - Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem
ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba iba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete...
...
- Môj život je jednotvárny. Poľujem na sliepky a ľudia poľujú na mňa. Všetky sliepky sú si podobné a všetci ľudia sa navzájom podobajú. Tak sa trocha nudím. No ak si ma skrotíš, môj život bude akoby ožiarený slnkom. Spoznám zvuk krokov, ktorý bude iný ako všetky ostatné. Tie ostatné kroky ma zaháňajú pod zem. Tie tvoje ma privolajú z nory ako nejaká hudba.
...
- Prosím ťa skroť si ma! - povedala.
- Veľmi rád, - odpovedal malý princ, - ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.
- Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, - povedala líška.
...
- Čo mám urobiť? - spýtal sa malý princ.
- Musíš byť veľmi trpezlivý, - odpovedala líška. - Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odomňa, asi takto...a ty nebudeš nič hovoriť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie.
Na druhý deň prišiel malý princ zasa.
- Bolo by lepšie, keby si prichádzal v tú istú hodinu, - povedala líška....-Ak napríklad prídeš o 4 popoludní, začnem byť už o 3 šťastná.....objavím cenu šťastia...Je potrebné zachovávať zvyky.
- Čo je to zvyk? - spýtal sa malý princ.
- Aj to je čosi, na čo sa veľmi zabúda, - povedala líška.- Je to niečo čo odlišuje jeden deň od ostatných dní, jednu hodinu od ostatných hodín.
...
Potom dodala :
- Choď sa ešte raz pozrieť na ruže. Pochopíš, že tá tvoja je jediná na svete. Vrátiš sa ku mne, aby si mi dal zbohom a ja ti darujem tajomstvo.
Malý princ sa šiel znova pozrieť na ruže,
- ...Vy ešte nie ste nič, - povedal im. - Ste také ako bola moja líška. Bola iba líškou, čo sa podobala stotisícom ostatných líšok. Ale ja som si z nej urobil priateľku a teraz je jediná na svete.
A ruže boli veľmi zarazené.
- Ste krásne, ale ste prázdne. -povedal im ešte. - Nemožno pre vás zomrieť. Prirodzene, obyčajný okoloidúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som dával pod sklenný zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo vystatuje, alebo dokonca niekedy i mlčí. Pretože je to moja ruža.
A vrátil sa k líške.
- Zbohom, - povedal.
- Zbohom, - povedala líška. - Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché : dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam
neviditeľné...Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou...
( Malý princ, Antoine De Saint - Exupéry )
Toto všetko som sem prepísala, pretože som si tú knihu zamilovala, najmä túto kapitolu (a ešte jednu). Má to premňa určitý skrytý význam a spája sa mi to s niečím/niekým čo/kto pre mňa veľmi znamenal aj znamená.... Nie nie si to ty ani ty ... Ale o tom možno bude iný blog.
Týmto chcem len povedať, že je to prekrásna knižka, napísaná prekrásnym štýlom s prekrásnym príbehom. Odporúčam si ju prečítať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
14. 4.apríla 2017 18:02
A ako to teda celé dopadlo?
Napíš svoj komentár