na Raffaelovo trhanie opony,
divadlo nekončí,
už nebude zas,
nesleduj sixtínsku madonu
a jej humánny hlas,
už nie je v nás.. *
..škriabem kúsky tmy,
za nechtami cítiť potechu
a šepkám so zaťatými zubami
po tichu..
-odpúšťam životu občasnú prázdnu tvár -,
mám v hlave vákuum a život v bodke,
tak dotváram plán
na samotke
.
.
.
kým väzní ma telo
a
kožné receptory citlivé sú na dotyk, tlak, bolesť, teplo, chlad,
kým obtáča ma okolo krku
slepý teplý had
.
.
a potom
.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár