Žiada sa mi nebyť I*

Snívam vo veži
a nos už nevystrčím z postele,
lebo len to telo si leží
v údele.

A len duša padá do vašich náručí,
kým zo sveta úplne sa odmlčí.

Kde sa zúfalstvo so životom stretá,
ja prijímam údely tohto sveta.
Čože sa to deje ? ?
vraj nikto z nás neuspeje..
Na smrť tichý chrám,
Bože a či si ty tam?
..hrať život iba tak?
rozbíjam husle, stratený je slák ! ! !

Budem ťa ľúbiť v tichu
do
posledného
dychu..
A vyzliekam sa z tejto kože,
nuž čože,
že sa to nesluší ? !
ale uľavuje to na duši..
Do jedného slova, toľko sa zmestí
bolesti..
tak mlčím o láske
zavesenej na retiazke,
za hmlou
snov.
A tvoje pozvanie
ku mne raz dovanie..

Muky i radosť v tesnom objatí,
kto dostal lásku, zaplatí.. (!)

Tak tmu oriem,
bolesť žeriem
a na všetko ostatné
Vám seriem !

Tak zasejte si hviezdy aspoň pre seba,
mne už ich netreba,
hladko privedená
stojím na prahu do neba,
podvedená.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu