Sama bez srdca,
pochovaná v myšlienkach,
v mŕtvych slovách .....

S ním na pokraji zeme.
Ujsť z nory ,
na sladkú planinu,
na breh jazmínu
po prúde riek!
Len samí dvaja......

Iba MY !

Viem žiť tak mi neradte AKO !
prídem na to sama......
Čas beží a ja chcem ujsť......

Nie je to sen ,nočná mora,
len život a realita sa ma boja.

Sedím sama v kúte
Len holý život v rukách zvieram.
a sila TEJ myšlienky
nič len prázdne slová za mostami.....
Už zničil môj útes snov.

Blúdim sama,
naveky......


Nechápu....
že život dovolil jej samej
malý život bez žiary skrývať
za záclonou úsmevu....

 Blog
Komentuj
 fotka
kubo2  21. 4. 2012 00:26
aj keď rýmovať moc nevieš, máš skvelý slovnik
 fotka
qossyend  21. 4. 2012 19:34
viem že neviem rýmovať a ani to nemá byť básnička Len som pozhrňala moje myšlienky do pár riadkov keď som naštvaná tak mi to hrozne pomaha vybiť si zlosť
Napíš svoj komentár