Len raz ho stretnúť,
Opäť ani slova netnúť
Naveky v zajatí slov.
Sedieť, dúmať
na hrdinu sa hrať.

Kráčam cestou prašnou.
Niečo mi múti hlavou.
Vždy tak čistá, jasná
Premenená na prach.

Zabudnúť sa nedá zniesť
Čo svet v ústi
Do života raz pustí
Nenechá už ujsť.

Vždy tak čistá, jasná
Do tmy sa zahalila.
Len sedí a čaká,
Na tú chvíľu,.....
Chvíľu zabudnutia.

Opäť sa nebadane vráti
A všetko znovu zvráti.
Život sa na hmlu premení.
Vo chvíli prevratu
Smerom k istému návratu

Už nikdy nebudem pokojom chodiť
životom sa nebrodiť.
A tak sa to začne
opäť zaraz v hodine

No nik by sa nezamyslel
čo sa vo mne zvrátilo.
Životom už neblúdilo.
Tak čistá a jasná
Vzbĺkla
Prachom žila.

Čo život vo chvíli dal
to si i naspäť vzal.

 Blog
Komentuj
 fotka
crazydreams  17. 12. 2011 20:02
Kika tá báseň je nádherná Milujem tvoje príbehy a začnem asi aj básne ...píšeš tak neuveriteľne tak pekne že sa mi chce plakať...Keď čítam tvoje práce cítim sa inak cítim ako keby som bola v inom svete a za to ti ďakujem...znovu si ma tromla P.S.: Vždy kráčaj za svojim snom! alebo ako to hovoríš ty: Vždy keď v niečo verím splní sa to!
 fotka
qossyend  17. 12. 2011 20:07
Soná!teraz plačem já a ty vieš ako milujem také imtimčo smutné chvíle :p Ale dakujem dakujem dakujem si jedná z mála čo ma podporí velmi velmi z mála :p i tak sa mi toje basne zdaju o moc krajšie.... ja kráčam takmer každý den kilometer do školy
Napíš svoj komentár