Bolesť v hrudi

Ležíš v tichu a tme vedľa mňa,

nespíš ja to viem,

nedýchaš hlboko.

Tváriš sa, že spíš,

len aby si sa so mnou nemusel rozprávať.

Ležíš chrbtom ku mne,

je medzi nami priepasť.

Ticho, ktoré je hmatateľné,

nepríjemnejšie ako slová.

Ticho,

len občas hlasno padne slza na vankúš.

Vraj ráno bude lepšie.

Nie.

Nebude.

Kiežby bolo.

Objatie chladné,

neosobné.

Čo sa stalo?

Ranila som,

ublížila,

mrzí ma to,

neviem to napraviť.

Krváca mi srdce,

puká

a plače.

Mám pocit, že to už nikdy nebude také, ako to bolo.

A to ma ničí.

Milujem ťa.

 Blog

7 0 0 0 1

Komentuj

2 komenty k blogu