Je úplne iný.
Kto to je ?
Cudzinec.
A pri tom poznáš každý kúsok jeho duše,
jeho tela,
každé znamienko,
vrásku,
pohľad.
Nie.
Už nie.
To bolo kedysi.
Teraz je to len a len minulosť.
Hlava možno vytesní.
Srdiečko nezabúda.
Aspoň moje nie.
Tvoje má zjavne krátkodobú pamäť.
Môj výkrik a tvoje ticho.
Čo iné som čakala ?
Prosím utop ma v slze.
Smrť a plač.
Smrť lásky,
plač srdca.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
willbebetter
21. 6.júna 2019 10:01
toto velmi dobre poznam a vzdy ma to svojim sposobom bude boliet, vzdy, vzdy, vzdy, v mojom pripade to totiz boli dlhee roky. ale citala som raz pekne pomenovanie byvalych frajerov = "strangers with history". treba sa s tym len vyrovnat, mne uz sa to konecne podarilo, ale teda trvalo to.
2
Áno, je to naozaj zvláštne. S mojou “prvou láskou” sa vídam takmer denno-denne a už si akosi vôbec nemáme čo povedať po toľkých rokoch.
Napíš svoj komentár